Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Pennyweather Sunnydailová

25. march 2011 at 14:46 | Bloodygirl |  Stories-krátke
Moja úžasná poviedka z medziriadkov čo nevyhrala :(( Len dúfam, že sa vám bude páčiť viac ako porotcom. ENJOY :D ...

PS: Bola som, videla som, prežila som

Nebudem začínať trápnym: "Volám sa Penny, mám sedemnásť rokov, pochádzam z Virgínie a- bodka, bodka, bodka". Takto začína veľa príbehov. Lepšie bude ak prejdem rovno k veci a nebudem vás trápiť omáčkami.
Môj príbeh sa začína jedného teplého letného dňa. S najlepšou kamoškou (teda dnes už ex) Mellissou sme ukecali našich aby ma pustili k nej na babskú pyžamovú žúrku. Najskôr váhali kvôli záhadným útokom na ľudí ale pustili ma. Nejako som sa však "pozabudla" zmieniť, že to nie je ani babská, ani pyžamová ale poriadna žúrka plná sexi chalanov a chľastu. Ó a dokonca sa ani nekoná u Mell. No čo už narobíme nie?
Už okolo 03:00 pm niekto zaklopal na dvere. "Ahój!" hodila sa mi Mell hneď okolo krku.
"Čavkó čo ty tu?"
"No veď sa musíme pripraviť na tú 'pyžamovú párty'" kričala na celý dom ale prstami mi naznačovala malé úvodzovky.
"Tichšie Mell Ben ešte chrní" tíšila som ju.
"A čo pre boha živého robil v noci?!"
"Do šiestej ráno drvil WOW-ku"
"Ach veď poznáme. A teraz" plesla ma po zadku a poháňala ma hore schodmi do mojej izby,"šup šup pobaliť veci". Asi po hodine sme zliezli dole s taškou naplnenou kozmetikou a tromi sexi kombináciami, ktoré sme spoločnou tvrdou prácou vyhrabali. Rozlúčila som sa s rodičmi a nasadli sme do Mellinho starého červeného Shelby GT 500 s bielymi pretekárskymi pruhmi. Tašku som si hodila vedľa Mellinej na zadné sedadlo jej miláčika. Celou cestou Mell nezavrela ústa. Len hovorila a hovorila akoby ju niekto natočil ako bábiku na kľúčik. Uvažovala som ako ju umlčať, možno by som mohla…bum. Do predného skla nám zrazu niečo čierne narazilo a Mell s trhnutím zastala na krajnici. Šokovaná a s vypúlenými očami som sa pritlačila na krémovú koženú sedačku. "Mamička moja Penny si v poriadku? Bol to nejaký vták prepáč nevidela som ho ja-"
"To nič Mell, som v poriadku!" súcitne som jej pošúchala ruku, ktorú mala položenú na radiacej páke,"nie je to tvoja vina Nemohla si toho vtáka či čo to bolo vidieť" Mell sa na mňa vďačne usmiala a rozbehli sme auto smerom k jej domu. Melliny rodičia neboli doma a tak sme mali celý dom len a len pre seba. Vybrali sme si najzaujímavejšie oblečenie a pokúsili sme sa ho doplniť Mellinymi kúskami. Milujem svoje vlasy. Síce sú hnedé a krátke no červený melír im dodáva život, ľahko sa upravujú a ladia k mojim modrým očiam a bledej pokožke. Mell má naopak tmavo zelené oči, dlhé blond vlasy a už sa stihla aj trocha opáliť. Bodku za jej dokonalým výzorom dáva jej srdiečková tvár. Ja som si dala červené filtrované koktailové šaty bez ramienok, pod to bledé rifle a jemný make-up. Mell stavila na jednoduché biele tričko na žirafu, tmavé trojštvrťové rifle a tvrdosť v štýle Taylor Momsenovej. I keď sme boli zvonka úplne rozličné, každý dobre vie, že sme dvojičky. Vnútorné dvojičky. Takto vybavené sme sa vybrali na párty u nejakej baby zo školy (tuším, že sa volá Roby). Na križovatke sme stretli v čiernom SLS kabrio Matta a Jima. V skratke? Jim je môj chalan a nadovšetko ho milujem bla bla bla a pod. Matt je Mellin chalan a Jimov the best priateľ. Sú ako bratia. A my s Mell ako sestry. Fuj ja som teoreticky zaľúbená do môjho budúceho nevlastného švagra? Zaujímavé, veľmi zaujímavé. No to už sa Mell načahovala cezo mňa a zúrivo Mattovi kývala. Matt urobil to isté (chudák Jim ale aj tak čo mám povedať ja??). Spolu s Jimom sme v tú istú sekundu pokrčili ramenami. Poslala som mu vzdušný bozk a on ho akože chytil. Svietila červená takže sa Matt snažil nadhodiť slovo:"Aj vy idete na ten žúr k Roby od zelených stužiek?"
"Hej" skríkla Mell až mi skoro praskli bubienky a nútila ma vymeniť si s ňou miesto. Vedela som presne o čo jej ide.
"Preteky?" spýtala sa kým ešte svietila červená. Posadila ma za volant lebo si uvedomovala, že šoférujem niekoľko násobne lepšie ako ona.
"Samopochopiteľne" predniesol svoju obľúbenú hlášku Jim a na naskočenie oranžovej s Melliným výkrikom:"Štart!" v pätách. Zaradila som jednotku pridala plyn a na zelenú fičala preč. Dvojka, trojka, štvorka, päťka. Ešte som ani nezaradila šestku už som bola úctyhodne napred a v diaľke sa mi zjavovali obrysy Robinho domu. Za cieľom som auto prudko otočila o 180° na ručnej a tak sme s Jimom zaparkovali nosmi k sebe. Jemne som kopla do plynu, auto poskočilo a ťuklo do toho naproti- "pusinka". Keď som vychádzala z auta Jim mi ešte stihol naznačiť, že som šialená. Vošla som do domu a okamžite som bola zaplavená farbami víriacimi okolo, ohlušujúcou hudbou a vreskotom spotených deciek. Práve sa spustila jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek- Enrique Iglesias ft. Ludacris- Tonight a niečo ma potiahlo za ruku. Mell ma ťahala do stredu parketu (teda ak sa tým jedálenský stôl dá nazvať) a tam začala splašene tancovať na čo som sa s radosťou pridala. Ako náhle pieseň skončila odišla Mell pre pitie. Spustila sa ďalšia dokonalá pieseň, ktorú som odtancovala a ďalšia a ďalšia a Mell nikde. Vybrala som sa ju teda hľadať. Pretlačila som sa davom a v obývačke (teda bývalej obývačke teraz to bol skôr disko klub) som narazila na Jima s pivom v ruke, ktorý podopieral tak spitého Matta, až som ho takmer nespoznala. "Jim nevidel si Mell?" spýtala som sa ho. "Videl. Asi bude v kuchyni a ak nie tak sa pýtaj po Lady Mell"
"Dík choď do auta hneď som tam."
"Ale-"
"Št odchádzame"
"Ou brácho si pod papučou" ozval sa z Jimovho pleca Matt.
"Desať minút" pohrozil mi Jim prstom.
"Fajn" potľapkala som ho po voľnom ramene a vybrala som sa do kuchyne. Mell vykrikovala a skákala od radosti. Na barovom pulte bolo položených asi osem poldecákov."Któó je najlepšíí?" spýtala sa Mell davu. A dav jednohlasne:"Lady Mell".
"A kto musí ísť domov?" chytila som ju za ruku a ťahala preč.
"Áále nechaj máá musím hrať" mykala sebou Mell.
"Nie Mellison si opitá ideme domov" už sme vychádzali z domu.
"Jáá niéésom opitá!" pribehol Jim a ťahal ju do auta.
"Áno si Mell" potvrdil jej Jim a spolu sme ju posadili do auta vedľa Matta. Ten sa s ňou takmer okamžite začal bozkávať. Jim mi hodil kľúče a sadla som si za volant. Prešli sme jeden blok, druhý a tretí a mne začali padať oči. Jim vedľa mňa spal a Mell s Mattom vyzerali ako vystrihnutý z Twillight ságy. Zrazu ma prebudili svetlá oproti a trúbenie kamiónu. Jeden sa rútil oproti nám a tak som prudko strhla volant na stranu ale aj tak nám kamión chytil zadok a škaredo nás pár krát otočilo rovno do steny rodinného domu. Posledné čo si pamätám je povšimnutie si, že Jim nemá pás.
Oči- prekrásne tvarované, modré, plné lásky. Konečné čo som videla pred prebudením v nemocnici."Penny? Pennyweather zlatko si v poriadku?" začula som mamin vyplašený hlas ako sa mi prihovára.
"Teta Sunnydailová nechajte ju ešte odpočívať" nemusela som ani otvoriť oči a vedela som, že je tu aj Mell.
"Au čo- čo sa stalo?" pomaly som otvorila oči a pokúšala sa hovoriť.
"Nič srdiečko, mala si len menšiu autonehodu. Našťastie si neutrpela žiadne vážne zranenia" pohládzala ma po ruke mama. Jej modré oči boli tak podobné tým čo ma zachránili až som uvažovala o tom, že to bola skutočne ona. Až teraz som si všimla, že som na infúzii a tiež som zachytila niečo ako šepot neusporiadaných viet.
"Nie iba pár polámaných rebier, zlomený nos a píšťala napoly" Mell sa potmehúdsky usmiala ale ja som zaraz vedela, že to nemyslí zle.
"A ako si na tom ty?" kývla som na jej obväz na ruke hlavou pretože pohnúť rukou bolo ako zdvihnúť niekoľkotonové závažie.
"V poriadku, iba vykĺbené zápästie" pootáčala rukou aby si ju mohla obzrieť z každého uhla. Kiežby som to teraz dokázala aj ja nech vidím aký je rozsah škôd ktoré som na sebe napáchala.
"A Matt s Jimom?" opýtala som sa urýchlene keďže som ich nikde nevidela.
"No Matt si zlomil ruku ale Jim-" nemusela som ani počuť zvyšok a už sa mi rinuli dve veľké slzy po lícach.
"Srdiečko neplač" mama si tisla svoju tvár k mojej a stierala mi slzy prstami, "tam, kde je teraz je mu už dobre!"
"Mama ale on je mŕtvy. Už sa nikdy domov nevráti. A najhoršie na tom je, že som ho zabila ja. Vlastného frajera! Chápeš JA!" rozvzlykala som sa ale mame a Mell sa ma podarilo po určitom čase viac-menej vrátiť do duševnej "pohody". No vnútri som vedela čo musím urobiť aby sme boli s Jimom zase spolu. A len jedno ma trápilo viac ako toto. Čo znamenajú tie šepotajúce hlasy, ktoré počujem? Večer keď už aj návštevným hodinám odzvonila a sestrička dokončila nočnú obhliadku postavila som sa z postele a kráčala smerom k oknu. Niečo sa ma však pokúšalo zadržať- infúzia. Obratom ruky som si ju vytrhla a kašlala som na to ako prudko mi odtiaľ začala vytekať krv. Otvorila som okno a bola som pevne rozhodnutá, Najrýchlejšie a najjednoduchšie ma s Jimom spojí práve kamarátka Smrť. Postavila som sa na podokenicu a skočila som. Pred očami mi prebehol celý život. Videla som mamu, ocka, Bena, Mell, Jima, Matta ale aj neznámeho modrookého krásavca. Všetci sa
usmievali a boli...šťastný. A potom nič len tma.

PS: Never ever again and never before

Prebudila som sa. Som v nebi? Nie, ležím na zemi! Preboha čo tu robím? Vlastne áno skočila som z okna ale potom ako je možné, že žijem? A navyše som celá. Sadru som mala okolo seba roztrúsenú ale noha v pohode- ani škrabanec a krvácajúca ruka vyzerala akoby ani čo svet svetom stojí infúziu nevidela. Postavil som sa a oprášila som zo seba kúsky sadry. Za mohutným nemocničným blokom už pomaly vychádzalo slnko ale na nemocničnom dvore bol ešte tieň. I keď som slnko jakživ milovala niečo v podvedomí ma nútilo okamžite sa schovať do bezpečia. Vbehla som späť do budovy a snažila som sa pomocou plánov a ochotných sestričiek, ktoré na mňa potom ešte pol hodinu zazerali ako na ťavu(nepopieram, že ňou nie som ale fakt na mňa civeli ako na blázna- zrejme to bolo tým, že v nemocničnej košeli má človek holú "zadnú časť tela"). Na izbe som zdvihla telefón a zavolala mame nech pre mňa okamžite príde. O pár minút som už na dvore nemocnice počula škrípanie bŕzd maminho modrého Sl500. Mamča okamžite vybehla z auta a takmer zabudla zamknúť. Potom už zvádzala dlhý slovný boj s mojím ošetrujúcim lekárom. Ten pod tlakom faktov, vyhrážok a nadávok pristúpil na domácu liečbu. Dalo sa jej z očí čítať, že v tejto vojne sa cítila ako ryba vo vode. Toto je totiž jej práca- mamula je právnička po dobu 19 rokov takže už v tom má prehľad.
Po príchode domov som sa prezliekla do čierneho a zavolala Mell.
"No čav ako?" ozvalo sa z druhej strany mobilu.
"Ahoj Mell fajn a ty?" zaklamala som. Ešte stále som bola zarmútená z toho, že mi môj pokus o samovraždu nevyšiel.
"Ale dá sa. Však vieš hojím sa . Apropo počula som, že ty už si z prúseru von!"
"Z tvojej alebo mojej perspektívy? Lebo z mojej určite nie!"
"Jednoducho som počula, že už si zdravá ako ryba. Ty si nejaký upír či čo?! Veď ty už máš rebrá v pohode, píšťalu zrastenú, nos na mieste a mne sa ani to tupé vykĺbené zápästie nedalo za ten čas dokopy"
"Hm ja ti neviem"
"Počuj poď do kina"
"A čo tam? Ďalší diel Moonlightu už nie prosím!"
"Nie nie len True Blood. Veď vieš stará dobrá partia. Ja, ty, Matt a..."
"Mell nechcem ťa obrať ani o sekundu strávenú so mnou ako si sama doslovne povedala ale dobre vieš ako veľmi nenávidím True Blood a čochvíľa budem musieť ísť lebo mama zase dačo chce"
"Počkaj kedy som to povedala?"
"Šepkala si to vtedy keď si ma prišla navštíviť do nemocnice"
"Nič takého som nikdy nešepkala jedine, že by si vtedy-"
"MAMI UŽ LETÍM! Prepáč Mell ale už musím fakt ísť"
"V poriadku bež papa"
"Ja sa ti ešte určite ozvem papa" položila som hovor a zapla som telku. Práve dávali reportáž o našej nehode tak som to rýchlo prepla na štátne správy. "Päť turistov sa dneska ráno našlo v lese neďaleko malého Virgínskeho mestečka Great Falls sa odohral útok na troch turistov. Boli nájdení mŕtvi dnes o 6:25am miestnym horárom. Na tele mali iba niekoľko škrabancov zrejme pochádzajúcich od medveďa ale patológ označil za príčinu smrti vykrvácanie. Mám čerstvú správe zo štúdia, že sa na krkoch turistov našli stopy po uhryznutí zvieraťom s dlhými očnými zubami. Telo medveďa, ktorý údajne napadol turistov sa našlo niekoľko metrov ďalej roztrhané na kusy a teraz predávam slovo Kelly a jej informáciám o stave v jap-" vypočula som si od reportéra to čo som počula a kvôli ukľudneniu som prepla hudobnú stanicu. Spustila sa Jimova obľúbená pesnička tak som od zlosti do televízora hodila ovládač. Sklo mojej starej dobrej bedne sa rozbilo na maličké úlomky, ktoré pri dopade vydávali zvuky číreho krištáľu. Bola som zdeptaná ako nikdy v živote a tak som si ľahla na posteľ a šla som si dušu vyplakať. Večer bol na miestnom cintoríne Jimov pohreb. Najskôr mi bolo trápne tam ísť. Bála som sa dotieravých pohľadov ľudí ale keď ma Jimova mama objala a povedala mi, že ma z toho neviní tak mi odpadol jeden z mnoho kameňov zo srdca. Celý pohreb som nevyronila ani slzu i keď ja jeho frajerka som mala vyplakať minimálne päť vreckoviek nad stratenou láskou. Jim nenávidel keď som plakala a vždy mi zotieral slzy bozkami. Ale teraz tu už nie je aby mi ich zotrel znovu. Druhý dôvod bol ten, že som doma nemohla nájsť vode odolnú maskaru. Ako spúšťali Jimovu truhlu hodila som ta kyticu červených tulipánov. Až do začiatku nového školského roku som každý tretí deň chodila na Jimov hrob a kládla tam čerstvý červený tulipán.
Prvého septembra sa môj život zvrtol ako baletka na špičke.
"Kriste Mell poď už!" čakala som so svojím žltým 911 GT3 a už som bola vážne netrpezlivá. Bože prečo je taká pomalá?
"Hej hej veď bežím. Ježiši zase čierna?!"
"HEJ mám smútok! Alebo si už zabudla na chudáka Jima?"
"Dobre vieš čo by ti na to povedal Jim!" treskla dverami a ja som vyštartovala do školy. Nemôžem uveriť, že to hovorím ale teším sa na ňu. Zastavili sme na križovatke a Mell znovu spustila:"Ale teraz vážne Penny. Jim je už minulosť! Začni žiť v prítomnosti a mysli na budúcnosť!" hlasno som vzdychla a sťa na povel naskočila zelená, auto sa pohlo dopredu. Mell nervózne bubnovala nechtami po palubovej doske. Keď sme vchádzali do areálu školy Mell už bola fakt nástojčivá:"Dočkám sa odpovede ešte v tomto živote?"
"Čo?" zastala som na voľnom parkovacom mieste.
"Citoslovcia ach, uff a noo neberiem ako odpoveď!" z jej narážky som silno tresla do volantu až som ho ohla. Ukľudnila som sa a s rozvahou som jej odpovedala
"Veď na tom už vôbec nezáleží!" vystúpila som z auta a namierila som si to ku vchodu.
"Ale záleží! Nehovor to ako nejaká šialená Emáčka. Zažeň temnotu!" vyteperila sa z auta ale vo vysokých podpätkoch mohla len snívať o dobehnutí ma. Na okamih som zastala na platforme aby Mell mohla dokonale vidieť smútok v mojich očiach:"Zahnať temnotu? Nie si práve ty tá čo po nej baží? A mimochodom Mell už nezáleží na ničom! Budúcnosť, ktorú som s Jimom plánovala vidím teraz čierno. Vlastne celú moju existenciu vidím iba ako obrovskú čiernu dieru na sny, ktorá má začiatok ale konca niet! Pochopila? Takže už približne vieš ako sa cítim" otočila som sa na podrážke mojich čiernych Conversiek a rýchlym krokom som kráčala ďalej cez školský park v ústrety môjmu osudu nasledovaná pribrzdenou Mell, ktorej sa vysoké podpätky zabárali do vlhkého blata. Oči som mala natoľko plné sĺz, že som si ani nevšimla, že niekto predo mnou stojí dokiaľ som doňho nevrazila.
"Vovovou držím ťa!" ani neviem ako som sa zrazu ocitla v náručí tzv. pána božského- husté, hnedé vlasy a modré oči plné lásky. Bol mi niečím povedomí akoby som ho už niekedy videla. Také déja vu. Pri tom pohľade som absolútne zabudla na pichavú bolesť v členku:"Nepoznáme sa odniekiaľ?" stále som visela v jeho náručí no nebolo mi to ani zamak nepríjemné. Mala by som to však rýchlo ukončiť nech na mňa nepadne status cundra. Snažila som sa postaviť na vlastné ale ten chalan ma nechcel pustiť. Už som si zvykla na neutíchajúci šepot v mojej hlave. Teraz som ho nepočula.
"Na tvojom mieste by som to neskúšal. Zrejme máš vytknutý členok" usmieval sa oslnivým úsmevom Golden Boya.
"Ako?-"
"Prisťahoval som sa len prednedávnom no pokúsime sa postaviť" pomaly mi pomohol postaviť sa na nezranenú nohu. Práve vtedy k nám docupkala bosá Mell. Chodidlá mala doráňané os štrku a podpätky až po samý vrch od blata. Zrejme sa až do poslednej chvíle nevzdala podpätkov.
"Jéj ahoj, ty si ten nový. Simon že?" keď zachytila, že drží mňa namiesto nej zazúrila, "a tebe sa preboha čo stalo?" ukázala prstom na môj zaujímavo vykrivený členok.
"Vyvrtla som si členok Mell!"
"Sadni si napravím ti to...za telefónne číslo" ponúkol mi pomoc chalan
"0905857421 a tvoje meno?"
"Simon Sunnydaile. Vydrž, pichne to ale pokúsim sa byť jemný"
"Simon aký? AU" vykríkla som od bolesti, "nehovoril si, že to len pichne?" začula som od "starého dubu huličov" bratov smiech. Benjamin.
"Už musím. Ďakujem" v rýchlosti som poďakovala a utekala som ako srnka za starším bratom. V behu som ešte Mell poslala SMS: ten je moj vybav to
odpísala mi: a kde je jim??no tak fajn
"Benjamin Sunnydaile čo to robíš?" skríkla som na brata a vytrhla mu cigaretu z ruky.
"Odpáľ krpec a cígu mi vráť!" už mal 20 ale mal to šťastie 3x prepadnúť. Tento rok sme na rovnakom stupni.
"NIE! Vieš čo ti na to povie mama s otcom keď sa to dozvedia?"
"Matku s fotrom mám vieš kde!"
"Ako môžeš takto hovoriť o svojich rodičoch? Otec ťa za to zabijem len počkaj keď mu to poviem!"
"Chvalabohu konečne budem mať od vás pokoj" udrel ma do ramena a dožratý odišiel. I keď ma bolelo plece tak som šla na hodinu. A ON ma stále prenasledoval. Na angličtine sedí hneď za mnou, na matematike v rade na pravo, na francúzštine predo mnou o radu vedľa a celé to zaklincovala biológia. Jediná miestnosť kde máme lavice pre dvojice a práve tohto roku sa mi neušla lavica s nikým. Dokonca som uvažovala aj o Smradľavej Kači (a to už je fakt zúfalstvo) aby som s ním nemusela sedieť bohužiaľ došiel až nazačiatku hodiny a posledné voľné miesto bolo pri mne (prečo ja?!?).
"Ahoj ešte nepoznám tvoje meno!" sadol si ku mne s tým čarovným úsmevom, s ktorým ma aj zachytil.
"Musíme to preberať teraz? Chcem niečo z tejto hodiny aj vedieť"
"Áno veď ako dobrý spolusediaci by som mal o tebe vedieť aspoň niečo"
"Penny Sunnydailová moje meno jest a už drž hubu!"
"Hehe rozkaz madam" rozprával tak hlasno až som nechápala prečo ho ešte profák nevyhodil s neospravedlnenou. Síce už bol ticho ale nemohla som prestať myslieť ne to, že sa na mňa stále pozerá. Je sexi a fakt krásny ale je až príliš milý. Určite to je nejaký úchyl alebo minimálne sukničkár. Po hodine som sa šla na toalety trochu upraviť pred obedom. Samozrejme, že som už počula klebety o tom, že so Simonom sme new pár a že som sa vykašlala na Jimovu pamiatku. Potom som už trielila na spomínaný "obed" (lebo tá gebuzina čo u nás podávajú sa nedá nazvať obedom). No keď som si šla sadnúť k "nášmu" stolu sedel tam okrem Mell a Matta aj Simon. A rovno na Jimovom mieste. Len neochotne som si oproti nemu sadla.
"Ahoj Penny práve sme sa tuto so Simonom rozprávali o dnešnej párty u potoku. Tak teda prídeš Simon?" spýtala sa ho Mell aj keď som jej "nenápadne" naznačovala aby to nerobila.
"Prídem ak príde aj Pennyweather" usmial sa na mňa a vtedy som sa zdvihla a odkráčala som preč. Odkiaľ vie celé moje meno?
... a v lese sa našli ďalšie mŕtve telá bez kvapky krvi. Preto prosíme občanov aby večer nevychádzali z domu a dobre sa zamykali a pou..."pozerala som telku keď niekto zazvonil
"PÁRTY!" skríkla Mell len čo som otvorila dvere.
"Keď si naposledy prišla s takýmito slovami stalo sa niečo veľmi zlé!" upozornila som ju.
"Tak len pevne dúfajme, že sa to už nezopakuje. Nechcem byť na rade" počula som Mattove narážky aj jeho smiech ale zrazu som mala pred očami tmu:"Ťuky- ťuk kto je tu?" riekanka bola mojej mamy ale hlas Simonov. Odkiaľ ju pozná?!
"Simon zlatko daj si pauzu jasné? Počkajte tak pätnásť minút oke? Hneď sme hotové a ty poď!" tlačila ma Mell hore schodmi.
Rieka je priveľmi silné slovo pre ten trochu väčší potok pri ktorom sa párty konala.
"Počuj vieš čo som čítala na nete? Že človek po blízkom stretnutí so smrťou získava magické schopnosti!" začala pri vatre Mell.
"Predsa dobre vieš, že čarodejníctvo je len sto percentné využívanie mozgu"
"Áno ale skúsiť to môžeme nie?" zdvihla som zo zeme prázdnu fľašku od piva a podala som ju Mell:"Tu máš krištáľovú guľu ty bosorka. Predveď sa!" Mell sa s úsmevom dotkla fľaše no v momente jej úsmev pohasol. So strachom v očiach ustúpila o krok dozadu:"Nedotýkaj sa ma ty upírka!". I keď šepkala počula som ju veľmi zreteľne.
"Mell okamžite mi povedz čo si videla!" prikázala som jej. Ona však len pokrútila hlavou a rozbehla sa preč. Nechápem čo sa Mell porobilo. Takáto smutná nebola odkedy umrel jej kokeršpaniel Shaggy. Smútok vždy považovala za smrteľný hriech. Nepozerala som sa za ňou ani dve sekundy a omráčila ma tupá bolesť. Videla som seba ako kľačím pri mŕtvej Mell a plačem. Mala rozdriapané hrdlo a ja celé ústa od krvi. Som príšera, preboha. Keď som havarovala, ten chalan čo ma zachránil bol zrejme upír preto som sa tak rýchlo uzdravila a preto keď som skočila z okna tak som prežila. Zmenila som sa, zapla som proces transformácie takže som teraz upírka aj ja.
"Prosím nie povedzte mi niekto, že to nie je pravda. Povedzte, že je to len sen. Pomôžte mi prosím niekto. KTOKOĽVEK!" zvíjala som sa v klbku na zemi a šepkala som si sama pre seba.
"Penny si v poriadku?" zjavil sa z ničoho nič nado mnou Simon.
"Čo tu chceš?" rýchlo som sa postavila.
"Žiadala si o pomoc" odvetil samoľúbym úsmevom.
"Ale nie teba"
"Povedala si ktokoľvek"
"Choď do kelu musím nájsť Mell" pomaly som kráčala preč.
"Je na moste" otočený chrbtom smerujúc k vatre mi odpovedal ne nevyslovenú otázku.
PS: It make me wanna die...ups my bad I'm undead yet
"Mell-"
"Mám v ruke železník a nebojím sa ho použiť!" hodila sa Mell do stredu mosta.
"Okamžite to pusti Melison"
"Vieš ako čo sa dá šikovne využiť železník? Ako detektor lži pri zisťovaní druhu. Vieš aký druh myslím" čím ďalej tým viac sa ku mne približovala. Začala som pomaly cúvať. No neskoro. Mell sa na mňa vrhla a obtrela mi fialové pupence o ruku. Pokožka sa mi zoškvarila ako po priložení zápalky a nehorázne to pálilo až som od bolesti vykríkla. Vo vzduchu bolo cítiť spálené mäso a v jame na ruke bi bolo vidieť priezračnú bielu kosť. Zrazu niečo Mell odhodilo na druhý koniec mosta a predo mnou hladko pristál Simon.
"Okamžite to pusti Melison lebo uvidíš ten holokaust!" skríkol na ňu mementne. Mell len kývla hlavou a odplazila sa do lesa na druhom konci mostu.
"Si v poriadku?" otočil sa ku mne Simon a pochopila som čoho sa Mell tak strašne zľakla. Simonovi z úst trčali dva neľudsky dlhé očné zuby, tmavé kruhy pod očami mal ešte tmavšie a jeho zmyselná modrá dúhovka bola obklopená nadprirodzenou červeňou. Ani som nestihla zareagovať a už sa Simon otočil, vytrhol zo zábradlia mostu kus dreva a hodil ho presne do Mell, ktorú to zapichlo do stromu.
"NIE MELL!"
"Stoj" zastavil ma Simon.
"Pusti ma je to moja kamoška! Musím jej pomôcť!"
"Chcela nás oboch zabiť čo to nevidíš!" ukázal na moji poranenú ruku. Zaujímavé už nebolela.
"Na" vyhrnul si rukáv a vystrel ku mne ruku.
"To ťa mám akože…uhryznúť? Nie nie ani za nič!"
"Ani za zahojenú ruku? Nechceš predsa pobehovať s holými kosťami či?"
"Nie! Nie som kanibal nebudem piť nikoho krv!" založila som si ruky na prsiach
"Dobre keď nie podobrotky tak pozlotky!" pritiahol si ma k sebe chrbtom, uhryzol sa do ruky a pritlačil mi zápästie k perám. Najskôr som s odporom príjmala kvapku po kvapke no potom som si urobila vlastný hlbší hryz. Cítila som ako sa mi hojí ruka ale aj ako sa Simon mení späť do svojej ľudskej podoby.
"Vitaj v tele vlkodlačieho dhampíra" odtiahol mi prísun krvi od úst. Darmo som sa pokúšala získať viac, už to nešlo ale chuť tu bola stále. Bažila som po ďalšej krvi. Aspoň kvapku.
"
Nie, krvi si už mala pre dnešok dosť! Nájdi si niekoho iného na vysávanie!"
"No diky idem hneď teraz!"
"Nie! Poď sem! Potrebujem ti dačo vysvetliť" potiahol ma za ruku a zrazu sme stály telo na tele. Cítila som jeho horúci dych na čele, "Mell bola podradená dhampírka. Patrila do jednej z rodín, ktoré zabíjajú krížencov ako sme my dvaja. Náš rod je jeden z najmladších ale zároveň najväčších lebo dávame jeden na druhého pozor"
"To ty si ma zachránil pri tej autonehode?"
"Hej ja som nemohol…nemohol som ťa nechať zomrieť! A ja ťa…"
"No dopovedz to"
"Vieš ono to nie je tak ľahké"
"Mám to povedať za teba?"
"Skús" postavila som sa na špičky, priblížila som naše pery k sebe a čakala som na jeho reakciu. Objal ma okolo pásu a druhou rukou okolo pliec a naše pery spojil.
"Milujem ťa" šepol.
"To je to správne slovo" navždy

Koniec? možno…

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Bloodygirl Bloodygirl | Email | 27. march 2011 at 11:07 | React

Tuto poviedku som posielala do sutaze medziriadky a dufam ze sa uchytim ale asi to so mnou vyzera bledo lebo poviedka na 15 stran je pre mna malo...ja potrebujem min 30 :D a fakt vela chyb tam mam ale hope you ll like it :D ak budem mat cas dam aj pokracko :D

2 pearl pearl | Email | 25. march 2014 at 4:51 | React

chcem poďakovať Bohu za pomocou Dr Ogudu ako my
zdroj záchranca po 2 roky z nezamestnanosti a
môj milenec ma nechali na pokoji po dobu 2 rokov, boli práve
zlomené srdce , kým som ísť do kontaktu s DR Ogudu
potom, čo som videl dámy svedectvo o tom , ako bola
pomáhal rovnaké DR , tak som sa rozhodol
dostať do kontaktu s ním , a keď som mu povedal všetko moja
Problémy sa zasmial a povedal , že to nie je
problém , že všetko bude v poriadku do 3 dní
time.Exactly 3. deň , môj bývalý milenec mi volal aj
bol šokovaný a čo ma prekvapí najviac
že spoločnosť aj požiadala o viac ako 4 mesiace s názvom
mi a povedal , že som mala pokračovať v práci , akonáhle
possible.Am tak vďačný dr dôvery , ak chcete v
kontaktovať ho
roguduhealinghome@gmail.com" rel="nofollow">Droguduhealinghome@gmail.com . On to zoslanie kúzla ako
nasledujúce
( 1 ) Ak chcete, aby vaša ex späť .
( 2 ) budete potrebovať rozvod vo vašom vzťahu
( 3 ) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii .
( 4 ) Ak žien a mužov bežať po vás .
( 5 ) Ak budete chcieť dieťa .
( 6 ) Ak chcete byť bohatí .
( 7 ) Ak chcete zviazať váš manžel a manželka , aby sa
tvoja navždy .
( 8 ) Ak budete potrebovať finančnú pomoc .
( 9 ) Bylinná starostlivosti
Kontaktujte ho dnes na :
roguduhealinghome@gmail.com" rel="nofollow">Droguduhealinghome@gmail.com

3 MY LOVE MY LOVE | Email | 8. september 2014 at 6:05 | React

i will love to share my testimony to you all the people in world i got married to my husband about 2 year ago we start having problems at home like we stop sleeping on the same bed,fighting about little things he always comes home late at night,drinking too much and sleeping with other women out side i have never love any man in my life except him. he is the father of my child and i don't want to loose him because we have worked so hard together to become what we are and have today .few month ago he now decided to live me and the kid,being a single mother can be hard sometimes and so i have nobody to turn to and i was heart broken.i called my mom and explain every thing to her,my mother told me about DR.okoro how he helped her solve the problem between her and my dad i was surprise about it because they have been without each other for three and a half years and it was like a miracle how they came back to each other. i was directed to DR. okoro on his email:okorospell@gmail.com and explain everything to him,so he promise me not to worry that he will cast a spell and make things come back to how we where so much in love again and that it was another female spirit that was controlling my husband he told me that my problem will be solved within two days if i believe i said OK So he cast a spell for me and after two days my love came back asking me to forgive him i Am so happy now. so that why i decided to share my experience with every body that have such problem contact Dr okoro the great spell caster on his email addresses okorospell@gmail.com

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement