Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Migratory story 1. part

12. september 2011 at 21:14 | Bloodygirl |  Stories-dlhé
Takže decká. Chcela by som vám predviesť môj Remake na The Vampire Diaries tak a tu je P: Hope you ll like it :D

Môžete si k nemu pustiť aj môj mix zvuku....ale radšej ne :D i keď to aspoň trochu zvýši zážitok z čítania.

Úvod
"Takže za týmito dverami zomrela?" oprela som sa čelom o masívne dubové dvere. Slzy mi pomaly stekali po tvári. Prečo ona? Prečo práve ona?
"Bohužiaľ áno" tvrdo oznámila modrá sviňa.
"Prečo?" rozdrapila som žltú policajnú pásku a roztvorila dvere. Naskytol sa mi pohľad do temného kabinetu upratovačky. Zahynula v nemocnici...
Poručík mi položil pravú ruku na plece a ťahal ma preč.
"Mali by sme sa poponáhľať. Šerifka Hersonová ťa už očakáva" naštartoval motora odišli sme z nemocnice.

"Výborne tak tu si Jessica" spokojne prikývla hlavou šerifka Hersonová. Niekde som ju už videla ale kde? Áno už viem- sedela vo svojom aute keď som priletela na letisko.

1.kapitola-Flashback
*"Mami takže prídeš po nás o tej deviatej že?" skríkla na svoju mamu Medison.
"Jasné miláčik a kde vás to teda mám vysadiť?" odpovedala jej mama.
"Tu pred vchodom to bude najlepšie" ukázala prstom na veľké presklenené dvere.
"Ako myslíš Medison. Veľa šťastia" auto zabrzdilo, narýchlo sme sa rozlúčili a už sme trielili do kina.
"Pohni zadkom Jessica! Meškáme!" skríkla a ťahala ma rýchlejšie vpred. Podarilo sa nám bez zranenia dobehnúť do cieľa . Dvere kina však už boli zavreté a visela na nich ceduľka NERUŠIŤ!
"Nestihli sme to!" čupla si Medison a šla si oči vyplakať.
"Medison neplač veď Upírske Denníky hrajú aj zajtra!"
"Ale zajtra to už nebude predpremiéra!"
"Predpremiéra nepredpremiéra. Koho to zaujíma?!"
"MŇA!"
"Nehulákaj tu po mne a radšej zavolaj tvojej mame"
"Pf dobre" vytiahla zo zdného vrecka nohavíc mobil a vytočila číslo.
"Ahoj mami____no nestihli sme to____nie neobvyňujem ťa____že či by si pre nás neprišla____aha dobre tak ja si pozriem autobus a potom ti ešte zavolám čau____pa" volala.
"Takže autobus?" spýtala som sa jej.
"Hej tak poď" nasadila si na uši slúchadlá, zotrela roztečenú maskaru a držiac sa okolo pásu sme vyšli von. Autobus tam už stál a preto sa Medison so slúchadlami rozbehla cez ulicu no nevšimla si prichádzajúci skúter a preto sa stala havária. Nadarmo som na Medison kričala z plných pľúc, vôbec ma nepočula.
"Panebože MEDISON!" okamžite som sa rozbehla k nej vytáčajúc 999.
"Dobrý večer tu zdravotnícke stredisko ako vám pomôžem?" ozval sa v telefóne mužský hlas a ja som sa snažila spomenúť si ne tie sprosté branné cvičenia kde nám donekonečna tlačili do hlavy ako sa máme v takýchto situáciách zachovať. Pamätala som si len jednu ale určite zásadnú vec-NEPANIKÁRIŤ!
"Dobrý moju kamošku zrazil skúter"
"A aké je vaše meno a poloha?"
"Volám sa Jessica Skicerová a som pred PeckhamPlexom"
"Jess? Je s tebou aj Medison?"
"Pán Melroy Medison zrazil ten skúter"
"Sme tam za pár minút. Vieš čo máš robiť, že?"
"Áno" položila som a všimla som si, že mám zakrvavenú ruku. Nikdy v živote som nevidela toľko krvi. Medison trčal z roztrhnutých gatí kus modrého plechu. Stiahla som si z nohavíc opasok a použila som ho ako škrtidlo nad ranou.
"Medison prosím vydrž to! Zostaň tu so mnou, tvoj otec je na ceste, budeš v poriadku!" kričala som na ňu so slzami v očiach. Po líci sa mi kotúľala slza za slzou a pri mňa si kľakol chlapí čo šoféroval skúter. Každá slza padala za Medison. Prosím bože ešte mi ju neber! Prosím ešte nie!
"Bože je celá? Nechcel som vážne prepáč ale nevidel som ju!" ospravedlňoval sa. Takmer nič mu nebolo. Mal akurát tak zlomenýnos a aasi aj nohu lebo ju mal vo veľmi zváštnom uhle. Mala som sto chutí zlámať mu každú kostičku v tele, rozdrvť mu lebku na prach alebo aspoň zapichnúť ten kus plechu čo má Medison v nohe rovno do jeho srdca. Ale najskôr sa musí Medison dostať do nemocnice. Pozrela som sa mu zúrivo do očí a takmer môj pohľad zmäkol keď som zbadala jeho ľútostivý strastiplný pohľad no prerušil ma Medisonin kašeľ.
"Je-sss-i-cca?" dusivo sa ma snažila osloviť.
"Áno Medison?" pomedzi slová som plakala.
"V-vidím s-s-svet-svet-lo!"
"Nie Medison nechoď za svetlom!"
"Ale ono t-to o-odo-m-mňa žia-ia-da"
"Nie Medison zostaň tu so mnou. Tu v temnote...tak ako sme to vždy chceli!"
"D-dobre"
"Sľubuješ?"
"Áno"
"Sanitka je už tu" zdvihol hlavu neznámy.
V NEMOCNICI
Sedela som na studenej žltej plastovej stoličke a riť mi od čakania už úplne zkockatela keď z dverí vyšiel doktor čo mal na starosti Medison. Postavila som sa a snažila sa rozhýbať stuhnuté nohy :"Ako jej je?"
"Nie veľmi dobre. Musíme ju previezť do nemocnice vo Virgínii v USA. Jedine tam jej dokážu pomôcť!" oznámil mi doktor a ja som v smútku klesla na stoličku. Doktor odišiel odoslať správu Melroyovcom a mne pomaly dochádzalo ako dlho ešte Medison neuvidím. Na monile, ktorý som už peknú dobu zvierala v ruke som otvorila galériu a prezerala som si fotky, na ktorých som s Medison. Ani som si nevšimla kedy zamnopu prišla teta Melroyová.
"Pekné fotky"prehovorila trochu uslzeným hlasom a mňa z jej neočakávanej prítomnosti skoro trafil šľak.
"Zrejme si už počula, že Medison prevezú do USA" začala. Pokývala som hlavou, že áno. "Plánujeme sa tam za ňou presťahovať. Ja som nezamestnaná a Jordana sú ochotný preložiť a tak som chcela, že keď ste si boli také blízke či nechceš ísť s nami?" spýtala sa ma na rovinu. Kútikom úst mi od radosti šklblo ale nemala som byť prečo šťastná. Moja najlepšia a jediná kamrátka je na tom tak zle, že musí ísť do Ameriky.
"Zavolám mame a spýtam sa jej ale chcela by som ísť ďakujem" postavila som sa zo stoličky a už som vytáčala číslo mojej mamy. Medisonina mama sa iba usmiala a naznačila nech už idem.
"Mami?"
"Ahoj Jessica aký bol film?"
"O to ide mami. Film sme nestihli a keď sme sa chceli vrátiť tak chúďa Medison zrazil skúter!"
"Ó môj Bože!"
"Musia ju previezť do nemocnice v Amerike a Melroyovci sa tam chcú za ňou presťahovať a dali mi ponuku či nechcem ísť s nimi. Môžem?"
"Ale Jessica čo by si tam robila?"
"Navštevovala Medison, chodila do školy, šoférovala auto, nepila..."
"Jessica porozprávame sa o tom doma"
"Nie mami ja to potrebujem vedieť teraz"
"A si si istá, že im to nebude vadiť?"
"Nie...tak môžem?"
"No keď tak chceš...tak hej" JUPÍÍÍ!
"Ďakujem mami ďakujem" položila som a rozbehla som sa za tetou Melroyovou oznámiť jej moje rozhodnutie.
DOMA
"Jess máš všetko?"
"Samozrejme mami veď som využila troch kufrov"
"Ach stále sa nemôžem zmieriť s tým, že moje malé dievčatko ide do sveta"
"Mami ja už dávno nie som to malé dievčatko čo stratilo bábiku. Mám 16"
"Ale aj tak chcem aby si si vzala toto"vsunula mi niečo do dlaní a pevne ich oboma rukami stisla. Usmiala som sa na ňu a slzy jej vyhŕkli do očí. Uvoľnila zovretie a ja som si mohla obsah svojich dlaní poriadne preskúmať. Malé strieborné srdiečko na striebornej retiazke. Boli v ňom urobené drobnučké dierky v tvare mesiačikov, hviezdičiek a guličiek.
"Je nádherný ďakujem"
"Patril tvojej babičke, mojej mame. Darovala mi ho keď som sa vydávala. Je veľmi ľahký i keď na to nevyzerá a navyše nádherne vonia" objasnila mi mamina. Privoňala som si k nemu :"Sú to...sú v tom ruže?"
"No nie, áno, vlastne...ani neviem. Nepovedala mi to iba mi povedala, že ma to ochráni pred vplyvom zlých síl. Vieš ona bola tak trošku šiši"
"Aha, no pripneš mi ho?"
"Otoč sa" západka cvakla a ja som si nechala prívesok ešte chvíľu medzi prstami :"Je vážne úchvatný"
*

Sry za chyby. Please leave comment lower... Bloodygirl
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement