Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth part 4

13. december 2011 at 21:57 | Bloodygirl & Angelika

Chcela som ju dať až pozajtra ale čo neurobí verná Adminka pre svojich fanúšikov :PP

Dnes opäť songific story...absolútne žerem túto pesničku najmä keď ma niekto fakt ale akože fakt nas......


"It's not a necessity. If you have to die, you just gonna die!" A.Salvatore

*"It make me wanna die!" spievala som si The Pretty Reckless a slzy mi tiekly po lícach. Znova mi zazvonil mobil, s bzukotom hudba stíchla a zapol sa záznamník.
"Angelika to som opäť ja Mick. Prosím láska, znovu a znovu, otoč to a vráť sa späť. Viem, že ma počuješ lebo máš mobil napojený cez USB v aute!" zdvihla som mobil.
"Choď do ryti ty sviniar!" zahučala som doň a prehodila som ho von otvoreným oknom. Zastavil som na ceste pod najbližšou lampou, oprela som sa o volant a plakala. Vonku pršalo a bola hustá hmla. To ma donútilo plakať ešte viac. Plakala som za Mikom, plakala som pre Mika. Plakala som za všetky dni strávené spolu, plakala som za všetky tie keď sme boli od seba. Plakala som za krásne dni mimo L.A., plakala som, že tam teraz nie som. Momentálne by som poslala dokelu snáď celý svet! Pozrela som sa na prístrojovku, doriti, už nemám žiadnu naftu. Nakopla som motor a šla som odbočiť."Natankuje u nás. Najlepšia nafta, najlepší pocit z jazdy. Tankovacia stanica Shell, Mystic Falls, Downhill str. 9. Už len 5km k Vášmu cieľu!" zabadala som obrovský pútač ale nevšimla som si prichádzajúce auto. Zavrela som oči a pevne dúfala, že ma steny môjho Volva ochránia a potom...

...prišiel náraz...






"911? Chcel by som nahlásiť nehodu na Hight Lane, 3 km severne od Mystic Falls...Nepýtajte sa ma na meno došľaka! Mám tu ranenú ženu, neviem nahmatať tep ale plytko dýcha" na krik som otvorila oči.
"Čo sa stalo kde to som?" nič som nevidela všetko bolo také zahmlené. Uvedomila som si, že ešte stále sedím na mieste vodiča.
"Budete v poriadku sanitka je už na ceste" zdvihol ma mužský hlas na ruky a následne ma pár krokov ďalej položil na niečo chladné a mäkké. Už nepršalo ale vzduchom sa stále vznášala vlhkosť.
"Je Vám niečo? Haló? Haló, haló?"...

---------------------------------------------------

Zobudila som sa až v nemocnici.
"Och chvala Bohu. Doktori vraveli, že bude zázrak ak sa ešte niekedy preberiete ale ja som vedel, že to zvládnete" konečne som mohla vidieť-vidieť ten zjav čo ma takmer zabil ale aj zachránil. Orieškové vlasy mal rozviate vetrom, modro-zelené oči vyzerali nevyspaté no po dlhej dobe šťastné. Pevné črty tváre a mierne strnisko z neho robilo náramného fešáčika.
"Čo mi vlastne bolo?"
"Stredne ťažký otras mozku, viacero tržných rán a poranenie sietnice pravého oka" skonštatoval. Zrejme to bude profesor.
"Aha a kde to vlastne som?"
"V mestskej nemocnici v Mystic Falls"
"Vravíš Mystic Falls?"
"Áno. Poznáš to tu?"
"Tak trochu. Chcela som sem ísť minulý rok na menšiu dovolenku" zaklamala som. Nemôžem mu predsa povedať, že som tu vyrastala za čias občianskej vojny v 19. storočí. Z toho by sa aj gotik fan poskladal. Možno skočím domov.
"Tak ti niekedy ukážem mesto ale teraz už prosím spi lebo ak ma sestrička prichytí, že sa s tebou rozprávam tak ma asi zabije" rozosmial ma ale preto čila som sa na bok a zaspala som.
Keď som sa na druhý deň ráno zobudila tak som na stole našla mapu Mystic Falls. Boli na nej vyznačené červenou fixkou dôležité alebo pamätihodné body mesta a zo zadnej strany bolo na post-it lístočku napísané
555 528 816- zavolaj a môžeme si spolu prejsť mesto kedykoľvek. Bola som opäť šťastná...

Dúfam, že sa Bod Zlomu páčil a tešte sa na pozajtra na kapču č.5 Doma :P
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement