Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth part 5

15. december 2011 at 5:53 | Bloodygirl & Angelika

Dnes trochu kratšia ale dúfam oceníte, že je z Damonovho pohľadu. Včera som bola kvôli nej do polnoci hore ale keďže som bola celý deň chorá a spala som až do obeda tak mi to nerobilo veľký problém :D až na to že už som hodinu hore :P

Damonov pohľad
"Preboha!" objal som ju tuhšie lebo aj ja som mal strach z toho čo mi ukázala, čo zažila ,"prečo si si musela toho toľko pretrpieť?" hladil som ju po chrbte zatiaľ čo sa chúlila v mojom náručí. Od mala som ju bol ochotný ochraňovať.
"Hej deje sa niečo?" zdvohil som hlavu a zbadal brata.
"Nechci ani vedieť čo Angelika prežila! Ja som mal problém ustáť to" oprela sa mi o plece ale už neplakala. No vzlyky ňou trhali ďalej.
"Mám nápad. Poď!" vzal som ju na ruky a nasledoval Stefana.
----------------
Stefan sadol do auta a Angeliku som uložil na sedadlo spolujazdca. Hlavou mi výrili myšlienky kam ideme. No akonáhle Stefan zabočil už som to vedel. Asi o päť minút neskôr pristavil Stefan auto pred naším domom. Pristúpil som k autu a pomohol som Angelike vyliezť. Len som sa dotkol jej ruky a pocítil som jej myšlienku. Mňa v roku 1960 keď sa vrátila zo školy v Paríži. Dokonale uhladené, čierne, jemne vlnité vlasy, biela košeľa, čierna traky, sivý kabátec a čierne nohavice. Podala mi ruku nech jej pomôžem vystúpiť z koča:"Výtam Vás opäť doma slečna Salvatore. Ako bolo na štúdiách v Paríži?"
"Zdravím pán Salvatore. Mohla by som Vás požiadať o ukončenie formalít?" rozosmiala sa.
"Samozrejme" zachytil som ju v polovici stehien a roztočil a s ňou vo vzduchu. Smiala sa a kričala nech ju už pustím. Prehodil som si ju teda cez plece a vyniesol hore do Stefanovej izby.
"Preboha čo mi sem hádžeš za handry?!" skríkol keď som ju pustil na posteľ.
"Táto handra prišla až z Francúzska!" povedala s tvárou zaborenou vo vankúši.
"Angelika!" odhodil Shakespeara, objal ju a pretočil sa s ňou až na druhú stranu postele, taký bol šťastný.
"Páni" postavila sa vedľa postele,"čo takto zaskákať si Salvatorov vodopád?"
O necelú pol hodinu sme už cválali na koňoch k vodopádu. Stef na Dukovi, Angelika na Cherry a ja sa svojom vernom Jakovi.
Vrátil som sa zo sveta myšlienok späť do prítomnosti. Angelika ma držala za ruku a nehorázne sa smiala na mojich myšlienkach. Držala sa tiež dverí auta aby aj Stef videl tieto spomienky. Ten už iba kľačal pri aute, smiechom sa dusil a plieskal po kapote dlaňou. Zrejme sa smiel na tom aký bol vtedy škaredý, mladý a pochabý. A tiež ako sa mu vtedy strašne lámal hlas. Nemohol som a začal som sa smiať aj ja. Bolo to ako nákaza.
"Čo takto si ísť znovu zaskákať Salvatorov vodopád? Oživiť staré tradície?" pomaly sa dosmievala Angelika.
"Už-už-haha-u-hahahah!" Stef nevládal prestať smiať sa.
"Mám taký pocit, že náš braček sa snaží povedať, že už nemáme kone"
"Veď načo sme upírmi? Kone to zvládli za 30 minút takže my by sme to mohli dať aj za 15 :D" usmiala sa.
"Stefan ideš s nami alebo sa tu ešte budeš rehotať a dobehneš nás?" spýtal som sa hľadiac svojej sestre do očí
"H-haha-h-hej už ehem. Idem s vami" ovládol sa.
"3" začal som odrátvanie.
"2" preniesla sestra.
"1" zahlásil Stef a boli sme pripravení.
"ŠTART!" skríkly sme všetci naraz a rozbehli sme sa. Užívali sme si to a po ceste, tak ako bolo tradíciou, sme zo seba zhadzovali oblečenie. Všimol som si, že Angeilka sa ako tradične zbavila najskôr doplnkov a topánok. Stef sa vyzliekal ako keď sa šúpe cibuľa a ja som sa už zbavil bundy a trička. Väčšinu času sme skončili na okraji v spodnom prádle a asi 5 minút sme pomáhali Angelike s korzetom. Potom sme už len poklepali bokmi, tie obrovské boxerky padli a my sme voľne skočili do vody. Bežali sme naproti zapadajúcemu slnku až sme zastali na okraji útesu. Les tu bol už riedky. Už nás neobmedzoval žiaden korzet, žiadna rýchlosť či sila, ba ani slnko vďaka lazuritom na našich rukách a tak sme skočili.
Boli sme slobodní... naveky...

Hope you like it. Samozrejme Domom sa myslí pôvodný dom Salvatorovcov a nie ten nový, v ktorom býval ešte Zach. Ukázala som Vám aké krásne spomienky má Damon na Angeliku. Sadli alebo nie?
Komentujte pls a už pozajtra bude kapča Rande!! :D
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 school-of-vampires school-of-vampires | Email | Web | 15. december 2011 at 15:01 | React

SOV pokračuje a má spoustu novinek! I když vyučování je v plném proudu máme pár novinek, naše RPG hra se rozšiřuje o "vedlejší postavy" které si sami vymyslíte (můžou pouze střudenti, nýbrž předškoláci ještě ne) a také AKCE! Vánoční večírek bude se konat již sobotu 17.12 to vše a ještě víc se dozvíte na SOV!
                                         Tým SOV

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement