Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth part 7

5. january 2012 at 0:53 | Bloodygirl & Angelika
Dnes po dllllllllllllllllllllllllllhej dobe pokračko....sorry ale vôbec sa mi to nechcelo písať. Aj tebe sa musím ospravedlniť Angelika. Ja viem, že už máš milió päťsto častí dopredu napísaných :D ale máš výhodu už sa môžeš "nudiť" pri knihách :DD
A dnes trochu kratšia lebo ma už nič ďalšieho nanapadlo.


Zobudila som sa vo svojej novej spálni.
"Angelika, konečne si hore báli sme sa o teba" šepol veďľa mňa sediaci Damon a hladil ma po ruke.
"Damon som v poho. Len si dám sprchu a niečo pod zub nech môžem zabehnúť za Rickom" dvíhala som sa.
"Žiadne také Ang. Nepustíme ťa kým sa neuistíme, že si v absolútnom poriadku" zatlačil na mňa Stefan, ktorý sedel na druhom kraji postele.
"Ako čo som urobila? V absolútnom poriadku sa necítim už 147 rokov!" zatriasla som rukami aby som dala Stefa bokom.
"150 rokov Angelika. 150!" začal sa smiať Damon.
"No ták nezaokrúhľuj!" zhodila som Stefa z postele a šla som pomaly do kúpeľne.
"Nezaokrúhľujem. Prespala si tri roky" chytil ma za predlaktie.
"Žartuješ Damon, že?" preľakla som sa.
"Nežartuje" strastiplno prešiel okolo mňa Stefan a hodil po mne sáčok s krvou.
"Priveďte mi Alaricka. Hneď!" skríkla som. Potrebovala som ho vidieť. Šmachla som po slamke.
"Mal by si jej to už povedať"
"Angelika" prišiel ku mne súcitne Damon," mala by si to vedieť. Alarick je mŕtvy"
"Č-čože?!" takmer som sa udusila krvou. Cúvala som. Neviem či pred sebou, či pred strachom.
"Zabila si ho ty!" narazila som do Stefovho chrbta čo mi otvorilo priamu cestu k jeho myšlienkám, pohľadom na vraždu. Bolo to strašné. Cítila som sa ako rozparovač. Ale vtedy...
sa začal Damon nehorázne smiať. Konečne mi to doplo. Oni si zo mňa robia srandu.
"Neboj sa spala si len tri dni" objal ma Stef a rozosmiali sme sa aj my.
"Ehem" zaklopkal Alarick na zárubňu tak sme stíchli,"Angelika? Môžem s tebou hovoriť na chvíľku? Súkromne"
"Tu nie" vyšmykla som sa z Stefanovho zovretia a vzala som ho za ruku. Ťahala som ho do záhrady.
"No, chcel som..." položila som mu prst na ústa. Cítila som, že nás Damon sleduje a počúva.
"Smiem?" spýtala som sa ho no on len nechápavo natočil hlavu. Pohla som sa tak aby ma nestihol ani zaregistrovať, vzala som ho na ruky a bežala som s ním do lesa.
Na moje preveľké šťastie som v 60. rokoch minulého stročia pár dní trénovala rate namiesto celodenného tancovania. Musela som. Stratila som svoj prsteň. Potom ho našiel Damon v nejakej disco sále kam sme chodievali. Pribehla som až k nášmu starému domu a pustila som Alaricka.
"Kde sme to?" spýtal sa automaticky. Chytila som ho za ruku a ťahala do domu.
"Mamí, ocí som domá" skríkla som akoby existovali. Ale odpoveď mi dala len ozvena," mám tu frajera a volá sa Rick" vedela som, že sú dávno mŕtvy ale mala om pocit, že sa niečo pohlo. Viedla som Alaricka polorozpadnutými schodmi až do mojej komnaty.
"Minule som bola ja u teba tak vitaj u mňa* rozhodila som rukami. Alarick len stál v nemom úžase. Ošúchané a vyblednuté fialové tapety vyzerali stále k svetu, posteľ bola síce bez matracu a vankúšov ale-hm možno si ju vezmem do svojej novej izby-stále vyzerala super, takmer nepoškodená. Staré skrine boli usadnuté prachom a určite plné pavúkov tak som ich radšej neotvárala. Skočila som naňho a stiahla som ho na seba, na zem. Smiali sme sa a pobozkal ma. Pretočila som sa naňho a zasmiala sa.
"Akýsi ste nedočkavý pán Saltzman" pobozkala som ho na krk a non na nose som mu rozopínala gombíky na jeho košeli. Pekne jeden po druhom. Vyhrnul mi tričko a hladil ma na chrbte zatiaľ čo sme sa bozkávali. Stiahla som z neho košeľu a pobozkala som ho na hruď. Prekotúľal sa na mňa a vyzliekol mi ružové termotričko. Až teraz som si uvedomila, že mám na sebe tepláky.
-----------------------------------------------------------------------------------------
Stála som na polorozpadávajúcom sa balkóne a sledovala som západ slnka. Začula som ako ku mne ide Rick ale nevenovala som tomu pozornosť. Prehodil cezomňa jeho košeľu a ja som cez rukávy automaticky prestrčila ruky a zapla si ju. Objal ma a ja som sa k nemu pritúlila. Spoločne sme sledovali zapadajúce slnko bez jediného jedného slova.
Až pokiaľ nezazvonil telefón. Neznáme číslo. Alarick ho išiel zdvihnúť.
"Prosím?" zadvihol to a z druhej strany sa ozval smiech.
"Ale no ták Alarick daj mi môjho anjelika k telefónu" počula som vďaka svojmu sluchu. Pred očami som mala tvár toho človeka ale na meno som sa nemohla zorpoznať.
"Prečo si jej obliekol tú hroznú košeľu? Krajšia bola keď bola nahá"
Dúfam, že sa kapča páčila. Určite ste pochopili, že Damon ani Stefan nevolá. Čakám v komentoch odpoveď na otázku kto to podľa vás je a malý bonus.
Vysvetlivky ako upíry nazývajú rôzne tréningy:
Rate-rýchlosť
Manus-sila
Vigor-odolnosť
Duco-schopnosť ovplyvnenia
Caro-zmysly
Ingenium-postreh
Viscer-city
Ritus-podoby

LOL trvalo mi to hodne dlho tak sa na tom nerehocte okis ;D
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement