Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth Vianočný špeciál Angelikin, Elenin, Dammonov pohľad

25. january 2013 at 23:31 | Bloodygirl & Angelika
Vážení a milí, plesniví a hnilí (<------to budem asi ja :D) konečne som dokončila Vianočný špeciál TMTT lenže..... môžem vás dopredu upozorniť, že to má 7 1/2 strany takže už asi chápete o čom :D trvalo mi to neskutočne dlhú dobu tak sa z toho tešte :P budem vám to pridávať po pohľadoch čiže teraz part 1 pohľad Angee, Elinka a Damon :3


Angelikin pohľad
Sledovala som pach stopy. Ten sladký, medastý pach. Sýty a plný života. Nemohla som sa ho nabažiť, tak ako kedykoľvek pred tým. Bola som ako z animovanej rozprávky. Vlnila som sa za bielym pásikom vône tesne nad zemou, so zavretými očami nasledujúc svoju túžbu.


Potichu som sa priplížila do kuchyne a keď som ho zbadala, vrhla som sa naňho a zahryzla som si do toho najchutnejšieho medovníka aký som kedy mala.
"Damon... sú výborné" prehodila som s plnými ústami.
"To som rád, že ti chutia sestrička" pousmial sa neďaleko stojací Stefan, ktorý už vykrajoval ďalšie aby ich mohol Damon šupnúť do rúry.
"Prečo ste ma nezavolali aby som šla piecť s vami?" zoskočila som z Damonovho chrbta a pustila som sa do cifrovania týchto nadýchaných obláčikov medového cesta.
"Nuž..." vložil ďalší plech do rúry Damon a prehodil si utierku cez plece, "malo to byť prekvapko ale ty proste musíš vysnoriť všetko" zasmial sa.
"Nikdy by ste predomnou nemali tajiť pečenie medovníkov. Pamätáš si na to ešte Stefan, ako sme ich volali?"
"Myslíš upírniky? Hej a keď sme sa nimy ohadzovali?" začal Stef.
"Alebo keď sme nimy vykŕmili zopár ľudí a až potom sme im povedali, že je v nich krv?" pripojil sa Damon.
"Hej... spomienky" zazubila som sa, "Je to skutočne tak dávno...." docifrovala som ešte pár hviezdičiek a čakala kým prvá vrstva uschne, "Damon?"
"Hmm?"
"Koho pozveme na štedrovečernú večeru?"
"Hej! A mňa sa ani nespýtaš?" ohradil sa Stef a hodil na pult vykrajovačku.
"Stefan, braček, Damon je teraz hlava rodiny"
"Tak to sme pekne v háji" zaškeril sa Stefan.
"Uhm... každopádne, sestrička, nechávam to na teba. Pre mňa za mňa si urob aj párty" splnil mi tajné, nevyslovené prianie, ktoré zrejme počul v mojej mysli a aj slepec by v tom okamihu zbadal všetky tie trblietky v mojich očiach.
"Tak to si posral Damon" rozosmial sa Stef na celé kolo.

Elenin pohľad
Už z diaľky som videla jednu z najmajestátnejších budov v meste keď som prešla prístupovou cestou až ku dverám a chcela som ich otvoriť, k počudovaniu, boli zamknuté. To je divné, Stefan s Damonom predsa nikdy nezamykajú. Zazvonila som teda a počkala kým mi otvoria. Dvere otvorila Angee.
"Čo tak vyvaľuješ oči?" zasmiala sa a pustila ma dnu.
"Kde je Stefan?" zložila som si ruky na hrudi, mala som plné zuby jej prítomnosti, zametala so Salvatorovcami ako sa jej zachcelo, vždy.
"Neučili ťa slušne pozdraviť keď niekam prídeš na návštevu??" išla do obývačky, kde mala na stolíku zapnutú lampu a rozpísané nejaké papiere.
"Kde je Stefan Angelika?" šla som za ňou.
"Roznášajú s Damonom prvé pozvánky až do New Yorku" usmiala sa a nasadila si okuliare bez skiel. Netuším či chcela vyzerať zaujímavo alebo čo? Vážne mi už z tejto kravy šibe.
"A-a-aa krava môže byť len tá, ktorá už porodila teľa... Vlastne ja už som jedno dieťa porodila" zdvihla hlavu ale potom sa znova vrátila k písaniu.
"Stefan so mnou chcel hovoriť, tak prečo tu nie je veď mi písal SMS"
"Omyl zlatko, Stef si nechal mobil doma a ja som ti napísala SMS"
"Fajn odchádzam" otočila som sa na odchod, toto predsa nemá význam. No zrazu stále predo mnou a držala ma ako v kliešťoch.
"Chcem ti zachrániť tvoj poondený zadok tak sa netrep ty šťuka! Našla som spôsob ako vyrovnať spor s Klausom a ochrániť mesto. BEZ toho aby sa tebe skrivil vlások na hlave"
"AU, pusť ma!" jej nechty sa mi zarývali do pokožky a pekelne to bolelo.
"Prepáč" pustila ma, "čoskoro príde Bon s Care a dohodneme plán, potom ti všetko vysvetlím" tlačila ma do obývačky.

Damonov pohľad
"Nabudúce ideme lietadlom Damon" zviezol sa po strome Stefan a spokojne si sal svoju veverku, fuj.
"Jasné lebo ja nemám čo iné robiť len zajednávať letenky" pozrel som sa do mapy a porovnal som s ňou okolie. Je to tu, "navyše keby si jedol normálnu stravu tak by si mi aspoň stíhal drahý braček" pousmial som sa a podišiel som k niečomu čo pripomínalo zvyšky starej kamennej budovy. "Čo za zberbu to tu žije?!"
"Vidno, že sa máš ešte čo učiť, braček" postavil sa vedľa mňa, "Angelika vie koho má pozvať, toho sa zaručene nemusíš obávať" dotýkal sa rôznych kameňov až kým nezatlačil do troch naraz a pred nami sa neodsunul vyše dvojmetrový portál, ktorý ma skutočne ohromil. Svojou krásou sa týčil nad čokoľvek čo som doteraz videl. Prevyšoval dokonca aj samotný Chrám Matky Božej, do ktorého moja nehodná noha vstúpila viac než jeden krát. V tieni za jedným zo stĺpov v nekonečnom stĺporadí sa skrývala tichá zelenooká tvár. Bola upírka, počul som jej tichý, pomalý tlkot nežijúceho srdca, cítil som jej pulzujúcu energiu.
"Poslala nás Angelika!" zvolal som a tichá tvár sa priplížila k nám. Aj keď zem pokrývala vrstva snehu a mráz štípal na lícach, ona ho očividne necítila. Čierny lak na nechtoch obúval jej bosé nohy do ešte svetlejšej farby akú jej pokožka mala. Mŕtvolne sinavé detské telo zdobili len staré, vyťahané letné šaty s kvetinovým vzorom, zrejmä po mame, ale úsmev jej na tvári nezamŕzal. Mohla mať tak 14, možno 15 no jej pehavú tvár, orámovanú vlnitým vlasmi po plecia farby škorice, zdobili tie najzbožnejšie zelené oči ako by ani nepatrili beštií.
"Ktorý duchovia vetra vás sem priviali s vločkami?" opýtala sa a naklonila hlavu.
"Moje meno je Damon Salvatore a toto je môj brat Stefan. Hľadáme Alexis Stretchetovú. Posiela nás naša sestra Angelika Salvatore" naklonil som sa k dievčaťu, ktoré sa o sekundu neskôr premenilo na ženu, rovnako krásnu, vysokú a štíhlu, ktorá nemala viac ako 22.
"Mňa nazývajú Alexissandrou Dawn Stretchetovou. Čo žiada odo mňa kráľovná temných anjelov?" prehodila si vlnité vlasy cez plece a zložila si ruky na prsiach. No tak s tou by som si dokázal užiť a dokonca možno aj žiť. Uklonil som sa, pobozkal ju na nastavenú ruku a podal čiernu obálku. Je pokožka chutila ako černice. Prišla mi ako protiklad Katherine. Svetlá, bledá, sladká...



venované Lexi ^_^ díky, díky za všetko
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lexi Lexi | 27. january 2013 at 10:21 | React

Nemas za co. Ja dakujem, je to super :-)

2 Baša Baša | 1. february 2013 at 11:03 | React

Waw,som zvedavá na Alexis ???

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement