Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth Vianočný špeciál Rebekhin, Stefanov, Damonov pohľad

25. january 2013 at 23:41 | Bloodygirl & Angelika
Tak toto je (asi) najdlhší úsek Vianočného Špeciálu. Nielenže ho tvorí opis jednej situácie z dvoch uhlov ale navyše trojstranový pohľad Damonových očí na našu novú tajuplnú krásavicu. Ak ste sa dostali až potiaľto tak úprimne Vám gratulujem a dúfam, že zostanete s TMTT. Poprosím koment, komenty, komenty, makala som kvôli Vám ako taká fretka tak šup šup :D



Rebekhin pohľad
Podala som obálku tajomnému fešákovi stojacemu pri dverách. Už som som ho predsa len istú dobu poznala: "Ahoj Stefan"
"Vitaj Rebekah. Uži si oslavu" preniesol slušne ale sucho.

"Nemusíš sa obávať" pousmiala som sa a prehodila si vlasy cez plece.
"Pokús sa nič nezbúrať, zlatíčko" zaškeril sa Damon mne za chrbtom a kontroloval ďalšie pozvánky.
"Vieš aby si vedel nie som taká sprostá a nešikovná ako Elena" zavrčala som naňho a odišla som radšej do obývačky. Každý sa za mnou obzeral ale to som presne to čo som vždy chcela. Slávu, obdiv... lásku. Neviem či oči druhých priťahovala moja oslnivá postava, či červené šaty po zem, v predu skrátené na mini, s leopardím vzorom vnútri. Hrala dobrá hudba, tak som si ovplyvnila toho chutného blonďatého chalana. Áno, volá sa Matt.
"Matt, zatancoval by si si so mnou?" donútila som ho aby šiel so mnou.
"S radosťou Rebekah" zasmial sa. Je to tak sladký pocit ovládať každého koho sa vám zachce. Vzal ma na kúsok voľného miesta a objal ma svojimi silnými rukami. Takto medzi jeho ramenami by som dokázala aj zaspať. Aj naveky keby ma miloval... čo sa, pravdepodobne, nikdy nestane.
"Ale, ale, ale, pozrime sa kto prišiel. Samotná bohyňa Rebekah Mikelson" nepríčetne sa ozvala tá Gilbertovská suka.
"Ahoj Elena, znova sa stretávame" pustila som Matta a vzala som si od roznášajúceho čašníka šampanské.
"Páči sa ti oslava? Dúfam, že áno. Dovoľ mi ukázať ti to tu" vystrela poza môj chrbát ruku, "Matt vráť sa radšej k ostatným"
"Jasné" usmial sa a odišiel k švédskym stolom. Nasledovala som Elenu na druhý koniec miestnosti.
"Mám pocit, že si zatiaľ videla len obývačku takže" vyviedla ma k vysokému balkónovému oknu smerujúcemu na malý mostík s dlhým červeným kobercom, ľadovými sochami a látkovým altánom na jeho konci za malebným jazierkom, "tam je náš ľadový bar, tam sa púšťa tá... typická retro hudba, ktorá sa zrejme bude páčiť takým ako si práve ty. Zaseknutý v minulom storočí. A po chodbe doprava do severného krídla" ukázala mi rukou smer a tiež si vzala šampanské. Štrngla si so mnou ako by sme boli dávne priateľky a šampanské vypila. Ja som svoje radšej vyliala na zem, ešte v ňom močili staré špinavé ponožky alebo čo, "tretie dvere vľavo, tam je tanečná sála a tam hrajú klasickú hudbu. To je pre tých čo sa zasekli v minulom tisícročí" zazubila sa. Falošne som sa zasmiala: "Čo odo mňa chceš?"
"Čo tým myslíš?"
"Správaš sa milo. Až príliš milo" štvala ma, skutočne ma štvala s tou jej falošnosťou.
"Snažím sa chovať slušne aby si vedela!" vyštekla po mne.
"Nie nechováš sa slušne. Si falošná a využívačná mrcha!"
"Ukľudni sa dobre?" pozrela na mňa príkro. Mala som chuť jej utrhnúť hlavu a odkopnúť ju minimálne na Pluto, vymazať Stefanovi všetky spomienky na ňu a vziať si ho späť.
"Ja sa mám ukľudniť? Počúvaš sa vôbec?"
"Si šibnutá. Nedovolím ti toto urobiť pred davom ľudí to nie" kľudne si odkráčala preč. Pribehla som k nej a pritlačila som ju do rohu najtmavšej, najtichšej miestnosti v celom dome.
"Počúvaj ma ty suka, poviem to len raz. Neopovažuj sa o mne hovoriť takto!" vycerila som na ňu tesáky.
"Ja - sa - ťa - nebojím!" zdôraznila každé jedno slovo bez náznaku citov.
"Môžem ťa zabiť lusknutím prsta" zašepkala som jej do ucha.
"Nie, nemôžeš. Naštvala by si svojho bračeka lebo by už nemohol tvoriť hybridov" povedala mi do očí, bez obáv, s úsmevom na tvári.
"Sklapni! Sklapni!" nakričala som na ňu a otrieskala som ju o stenu a vzala som do ruky starožitný, zlatý kahan na sviece.
"Hej čo sa tu deje?" vletel do miestnosti Stefan s Damonom, "Rebekah?"
"Zdravím vás chlapci. Nič sa nedej len sa tu s Elenou rozprávame, že?" jednou rukou som pevne stisla kahan a druhou Eleninu bradu a zarazila som jej ho do brucha. Na tvári sa jej zjavil bolestný úškľabok, preľaknutie a strach. Pozrela sa dole a jej oči začal opúšťať život, "sladké sny" Strácala krv skutočne rýchlo. Damon po mne vyštartoval ale pustila som Elenu, ktorá hneď skĺzla po stene a odrazila som ho až preletel ponad masívny a dlhý ebenový jedálenský stôl. Stefan na Elenu bez dychu pozeral. Podišiel k nej a padol na kolená.
"Dobrú noc hviezdička" usmiala som sa a keď som vychádzala z dverí, potľapkala som Stefana po pleci. Nemala si začínať... suka.

Stefanov pohľad
"Caroline, vieš o tom, že si úžasná, že?" pokojne som sa rozprával s Care v ľadovom bare a počúval presladené tóny od Céline Dion, na ktoré, ku podivu, tancoval celkom dosť teenagerov.
"Samozrejme, že som" zasmiala sa a odpila si z Bloody Mary.
"Netuším čo by som bez teba robil, doviedla si túto oslavu k dokonalosti" usmial som sa.
"Ale prosím ťa, poďakuj svojej sestre ja som len šla podľa inštrukcií" položila prázdny pohár na bar a barman jej dolial novú porciu. Do Bloody Mary sme namiesto paradajkovej šťavy pridávali ľudskú krv a každému aj tak chutilo. Ja som radšej ostal pri Whiskey. V diaľke som rozoznal medzi rôznymi zvukmi tvrdú slovnú škriepku. Zameral som sa na ňu.
"Čo?"
"Niečo sa deje, nájdi Damona" poslal som ju a ďalej som sústreďoval svoj sluch aby som zistil kde, kdo a čo? Niekto sa háda, dve ženy, tá jedna ju provokuje, tá druhá ju chce zabiť, v južnej malej jedálni.
"Problém braček" dobehol Damon.
"Viem o tom, musíme konať" už som takmer bežal ale on ma zastavil.
"Nemôžeš tam len tak vletieť" držal ma pevne.
"Nie Damon, nemáme čas, pozabíjajú sa ak sa nepoponáhľame a to skutočne nepotrebujeme" trhol som jeho rukami a rozbehol som sa do južného krídla. Cítil som, že Damon ma nasleduje. Takmer som rozrazil dvere: "Hej čo sa tu deje?" Damon sa vrútil asi o štvrť sekundy neskôr, "Rebekah?" bol som skutočne prekvapený. VRAVEL SOM ANGELIKE ABY JU SEM NEPOZÝVALA! Ja som jej to toľko krát opakoval, vedel som, že budú s ňou len samé problémy.
"Zdravím vás chlapci. Nič sa nedeje len sa tu s Elenou rozprávame, že?" prehovorila škodoradostne a prepichla jemnú ružovú látku až po stenu. Okamžite sa začali valiť potoky krvi.
"Spi sladko" boli posledné slová, ktoré Elena počula NIE! NIE! Elena! Moja Elena! Toto je len sen, musí byť. Na sekundu sa na mňa pozrela v bolesti. Ten pohľad ma bude bolieť hádam naveky. Damon sa po Rebekhe okamžite vrhol ale ona ho odsotila ako handrovú bábiku. V žiali som padol pri Elene na kolenách ale jej srdce už nebilo.
"Dobrú noc hviezdička" vypľula nad jej mŕtvolou Rebekah, potľapkala ma po pleci a vykráčala z miestnosti. Nebol som schopný sa pohnúť, nebol som schopný hovoriť, ba sa ani nadýchnuť. Vzal som jej nehybné telo do náruče a ťažko sa rozplakal. Prečo práve ona?! Pritúlil som si ju k sebe no ona už nevnímala. Damon stál nado mnou a len ticho žialil. Veľké, ťažké, slané slzy dopadali do jej vlasov. Vedel som, že aj on raz zaplače. Ale prečo som to musel zistiť práve takto?
"U-už je preč?" zašepkal tichý Elenin hlas.
"Hej" vzdychol som a potiahol do seba, "Elena?" odtiahol som ju od seba.
"Au opatrne, to bolí!" zjajkla a vytrhla si kahan z tela, "budem ťa musieť sklamať Stefan, tu využívačná mrcha Katherine"
"Katherine? Čo tu dopekla robíš" odsotil som ju od seba, "ty s tým máš niečo spoločné Damon?"
"Na mňa sa veru nepozeraj bratku. Výnimočne, tento dobrý nápad nebol môj" rozhodil rukami.
"Bol môj" vo dverách sa zjavila Angee a Elena. Skutočná Elena. Rozbehla sa naproti mne a objala ma.
"Odpusť mi to Stefan!" pobozkala ma.
"Prisahám, že ťa za toto zabijem Ang" objímal som ju tak tuho ako sa dalo aby som jej nič neurobil, "ale ďakujem"
"A mne nikto nepoďakuje?" ohradila sa Katherine, "duh? Kvôli vám som sa dala zavraždiť!"
"Ďakujem... Katherine" poďakovala jej Elena a objala ju. Wow, bože sú skutočne absolútne rovnaké. Až na povahu a tie vlasy.

Damonov pohľad
Vyšiel som zo sprchy a obliekol som si nohavice, zapásal opasok, pozapínal gombíky na čerstvo vyžehlenej, snehovo bielej košeli, prehodil frak a uviazal viazanku. Bol som pripravený vrátiť sa späť. Vonku sa rozsnežilo. Síce som nemal v izbe jediného okna ale ani som ho nepotreboval, jednoducho som to počul. Zišiel som do obývačky, nalial si z whiskey a popíjal pokiaľ ma niekto nepoklepkal po pleci: "Damon?"
Otočil som sa a tam stála moja tajomná Alexis: "Zdravím ťa krásavica" uklonil som sa a pobozkal som ju na dlaň, "užívaš si párty?" odpil som si whiskey a strčil si ruku do vrecka. Svoje polodlhé vlasy mala vypnuté do elegantného drdolu, telo jej prikrývali dlhé biele šaty potiahnuté čiernou priehľadnou čipkou s vystuženým korzetom a rozparkom na boku, nohy mala obuté do šarmantne lesklých čiernych lodičiek. Jej dravé zelené oči boli obrúbené tmavou linkou a dlhé mihalnice predĺžené maskarou. Odviedol som si ju pomedzi množstvo ľudí na parket. Položila mi ruku na rameno a začali sme tancovať. Bol som vďačný, že práve hralo The power of love, pretože som si ju mohol pritiahnuť bližšie. Jej pohyby boli ladné, ako pohyby mačkovitej šelmy. Keď tancovala vyzerala skôr akoby sa vznášala. Obaja sme boli ako na obláčiku. Hádzali sme po sebe pohľady plné slov,neškodne i škodne sa dotýkali, nevedel som sa jej nabažiť, nemal som jej nikdy dosť. Jej prítomnosť bola ako raj, mal som chuť s ňou vzlietnuť a naveky žiť v oblakoch. Tam predsa patrila, sama o sebe bola ako krásny padlý anjel. Jej sladká vôňa napĺňala moje čuchové bunky a hýčkala moju myseľ. Túžil som ochutnať čo len dúšok jej krvi.
"Si skvelá tanečnica" zalichotil som jej.
"Ďakujem, ani ty nie si najhorší" usmiala sa. Tvárila sa úplne normálne, ale nebol som si istý, čo mám od nej čakať. Zahrávala sa so mnou ako mačka s úbohou, malou, laboratórnou, bielou myškou v jej nebezpečných pazúroch. Kto bola táto žena?
"Odkiaľ si?" opýtal som sa.
"Narodila som sa v Londýne" povedala.
"Dávno čo?" podvihol som obočie v mojom typickou úškľabku.
"Pán Salvatore, je nevhodné pýtať sa na vek ženy" pousmiala sa, "tento raz vám odpustím" dodala a zachichotala sa. Chcel som sa spýtať odkiaľ pozná Angeliku, ale pieseň skončila.
"Som smädná ako kobyla" vzdychla Alexis, "niečo na pitie by nebolo?"
Odišli sme z parketu a ja som jej doniesol punč. Odpila si a na perách jej zostali stopy červene. Jemne si olizla pery a venovala mi jeden zo svojich okúzľujúcich úsmevov, ktorý som jej rád opätoval. No vtedy musela pribehnúť moja úžasná sestrička a vziať mi ju: "Alexis, neuveríš čo sa deje v kuchyni. Pamätáš si na Duke, keď sme pili pivo o víkendoch až do rána?" počul som ich ešte v diaľke. Skryl som sa v tieni a výriacom húfe davu, prenasledoval som svoju mačičku ako lenivý, no žiarlivý kocúr čo si nenechá vziať najlepšiu korisť. Dnes ju musím dostať, musí byť moja. Oprel som sa o vysokú skrinku a sledoval som ako si Alexis postupne oblieka legíny pod šaty, robí stojku na sude a pije pivo dole hlavou. Angelika sa hlučne zasmiala pri tom čo počula v mojej hlave. Všetky tie myšlienky sústreďujúce sa na jednu jedinú osobu v jednom malom slove. Alexis. Keď zliezla dole, všetci radostne zatlieskali tak som sa k ním pridal. Všimla si ma, opatrne si utrela pery, predrala sa ku mne a s úsmevom ma šťuchla do hrude: "726 Damon". Až po chvíli som si uvedomil, že som zadržoval dych a tak som v smiechu vydýchol. O niečo neskôr si ku mne cestu prerazila moja sestra a tuho ma objala. Jemne som ju stlačil a pobozkal ju do vlasov. Čosi podobné ľúbim ťa braček, sa vzášalo, tlmené mojou košeľou, medzi jej perami a mnou.
"Zatancuješ si so mnou sestrička?"
"Ale len na jednu pesničku!" odtlačila sa odo mňa a ťahala ma na parket, keď zaznela jedna z našich moderných songov, ľahký zvuk bubnov roztancoval každého v miestnosti, objal som Ang okolo pása a druhou rukou som pevne uchopil tú jej až zapišťala.*So if by the time, the bar closes and you feel like falling down. I'll cary you home* a na refrén sme spustili ten najkrutejší valčík aký kedy matička Zem videla. Hudbu doplnili zvláštne tóny klavíru a ľudia nám uhýbali z cesty. Naposledi sme ho tuším s Ang predvádzali na Stefovej stužkovej a to bolo pekelne dávno. Smiali sme sa ako prekliaty až sme sa z nudy začali fackať vlasami. *Carry me home tonight, just carry me home tonight...* to už sme tancovali skôr vášnivé flamenco. Nakoniec sme sa jeden druhému uklonili, pritiahol som si ju k sebe a pobozkal na líce. Postrapatil som jej vlasy a rozhodol som sa to dneska zalomiť v mojej hlukotesnej izby, aj tak už bolo po polnoci. Na plošine uprostred schodou som našiel uplakanú Alexissandru.
"Hej si v poriadku?" sedela schúlená, nohy tisnúc si k hrudi, odpovedala mi len gestom hlavy.
"Videla som ich... všetkých! Každého jedného! Bože to bolí" chytila sa za hlavu. Je to čarodejnica por krvi, tak ako Angelika. Sadol som si k nej a pohladil ju po tvári: "Koho si videla?"
"Smrť. Každého jedného koho som sa dotkla, to je strašné, nedokážem to ovládať" húpala sa dopredu a dozadu na pätách. Pritúlil som si ju k sebe a hladil ju po chrbte. Nemohol som ju nechať takto trpieť osamote. Presne viem aké to je zažiť novú situáciu s ťažko ovládateľnými schopnosťami, prežil som si to cez myseľ mojej sestry: "Môžem ti nejako pomôcť, kráska?"
"Dostaň ma odtiaľto!" vzdychla medzi vzlykmi. Neváhal som ani sekundu, vzal som ju na ruky a utekal som ako rýchlo som len mohol. Presne som vedel kam ju vziať.
***
Jej sladká a omamná vôňa bola cítiť na kilometre preto som si myslel, že sa ani neudržím a pohryziem upíra. Po ceste zaspala tak som ju položil na deku čo si tu nechal Rick s Ang a prikryl som ju mojím frakom. Rozopol som si košeľu a založil oheň. Sakra, zabudol som si vziať balíčky s krvou. Dočerta, už som celkom hladný. Teraz si nemôžem odskočiť, musím byť nablízku keď sa prebudí aby nedostala šok. Mojej kráske sa nemôže nič stať, lebo ja som to zviera čo ju vlastní. Sadol som si ku vchodu do jaskyne, Alexis chrbtom a dával som pozor na divé zvieratá. Začul som, že sa prebúdza.
"Vstávať a cvičiť kočka" pousmial som sa.
"Ako som sa sem dostala došľaka?"preľakla sa ale v momente som bol pri nej a držal som jej prst na ústach.
"Nevykrikoval by som priveľmi, v okolí je nespiaci ocelot" zaškeril som sa a prešiel som jej prstom po jej hebkom líci, "ako sa cítiš?" popravil som frak, ktorým bola prikrytá aby ju lepšie chránil pred únikom tepla.
"Už omnoho lepšie, ďakujem" zavrela oči ale zjavne sa nesnažila zaspať.
"Ani si nevieš predstaviť ako si ma vystrašila!"
"Kde sme to?"
"Sme v tajnej jaskyni nachádzajúcej sa pod Salvatorovým vodopádom. Keby si bežala stále na juh, dobehneš až do mesta a odtiaľ sa už poľahky dostaneš do sídla" cinkol som jej po jej krehkom nose.
"Ďakujem" usmiala sa, posadila sa a vrátila mi frak, "za všetko. Neviem čo by som bez teba robila" pobozkala ma na líce a ja som bojoval so svojimi rukami aby som sa neplesol po čele, aby som sa neštípol do nohy, aby som sa nepresviedčal, že toto nie je sen.
"Nuž niekedy by si mohla so mnou na oplátku skočiť na "kávu" ak by si si našla čas" ponúkol som jej návrh.
"Rada, páčiš sa mi" zachichotala sa a venovala mi jeden kratučký, letmý bozk na pery. Privrel som oči a keď som ich znova otvoril, už jej nebolo. Tak zmizla moja kráska a môj svet sa bez nej opäť stal čierno - biely, opustili ho všetky farby.

venované všetkým, čo sa dostali až sem, ďakujem ľudkovia :*
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Iva Iva | 27. january 2013 at 11:24 | React

Fuu, toto mi nerob. Skoro som dostala infarkt ked Rebeccah zbila Elenu/Katherine     Fakt dobre si to napisala :D Uplne si ma dostala :-D

2 Bloodygirl Bloodygirl | 27. january 2013 at 20:26 | React

veď vieš... to bol zámer 3:D

3 Iva Iva | 28. january 2013 at 15:28 | React

Dokonale ti vysiel :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement