Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth part 11

8. february 2013 at 22:00 | Bloodygirl & Angelika



"Slečna Salvatore?" vynorila sa zo svojej kancelárie Meredith, doktorka v Mystic Falls, ktorá lieči ľudí upírskou krvou... aké netradičné pre toto mestečko

,"slečna Salvatore!" strhla som sa zo sna v Stefanovej náruči. Už ani neviem, čo sa mi snívalo ale tuším to bolo niečo o poníkoch a krvi jednorožca. Pozrela som sa najskôr na Stefana, ktorý mi len nemo prikývol a potom na Damona, ktorý ma ustarosteným zrakom a pohybom hlavy pohnal ku dverám. V kancelárií sedel v kresle usadený ospalý Rick. Toho som len jemne pobozkala na líce a sadla som si kam mi doktorka kázala.
"Bude to bolieť len chvíľu" povedala a po malom zápasení s mojou pokožkou sa jej podaril čistý vpich. Potiahla piestom a do striekačky natiahla trochu tmavofialovej tekutiny. Vystrekla ju do skúmavky a ako ju položila vedľa tej s Rickovou krvou, hladiny sa prudko naklonili, akoby sa chceli spojiť. Doktorkin preplašený výraz ma šokoval, dokázala zo svojich úst vypustiť len: "Ó môj Bože! Ja... nič takéto som v živote nevidela"
"Sakra" hlesla som a prebudila Ricka. Ten sa na mňa ospalo usmial a hlava mu klesla naspäť. Vzala som ho za ruku a pošúchala som mu ju palcom. Jemne mi ju stisol. Zrejme bol natoľko vyčerpaný, že nebol schopný väčšieho prejavu.
"Zdá sa, že vaše srdcia sa snažia biť rovnako lenže to jeho by potrebovalo zrýchliť a to čím skôr, inak mu nedávam veľa času" prelistovala nejaké papiere a asi stokrát si obzrela naše vzorky krvi, "vidím to na nejakú kliatbu ale to už nie som schopná rozlúštiť, na to potrebujete niekoho iného" snažila sa ale keď to nejde tak to nejde. Ani som nečakala, že by nám dokázala pomôcť. Ja som chcela ísť za Bonnie ale oni ma vytiahli sem. Boli okolo dvoch ráno, možno pol tretej. Teraz nieje čas budiť spiacu bosorku. To skutočne nie. Doriešime to ráno.
"Aj tak vám ďakujem Meredith" vzala som spiaceho Ricka na ruky čo vyzeralo skutočne zvláštne.
"Za málo, pichla som mu adrenalín aby nám neskončil pod fialkami, tak ak by si pocítila silný tlkot srdca tak je to tou kliatbou" pousmiala sa na mňa a otvorila mi dvere. Damon sa ani neopýtal a hneď mi vzal Alaricka z rúk. Mala som pocit ako by mi vzal kúsok zo mňa, ruku, nohu alebo niečo také.
"Bonnie? Bonnie!" šeptavým krikom som vylemovala rohy jej izby cez pootvorené okno, "Bonnie, neváľaj sa v posteli a pusti ma dnu" buchla som päsťou o parapetu.
"Veď je nedeľa, nechaj ma spať!" zakutrala sa ešte hlbšie pod prikrývku.
"Bonnie... prosím" vzdyhla som a sadla si na parapetnú dosku.
"Okej, okej, poď dnu" zamrmlala. Podarilo sa mi pootvoriť ono pohrešované okno a akýmsi zázrakom prepchať svoje ozrutné telo cez tú mini škáru.
"Sakra práca!" zanadávala som a odstrčila stojatú lampu, do ktorej som práve vrazila plnou silou. Bez Ricka ešte aj moje schoponosti slabnú. Bonnie sa pomaly posadila na posteli a kým ona rozliepala oči, ja som sedela v tureckom sede na zemi a sledovala tiene, v tichosti sa prechádzajúce po izbe.
"Dúfam, že je to dôležité, inak ti asi niečo spravím. Nie som učesaná, namaľovaná ani oblečená a jediné po čom teraz túžim je šálka čerstvej kávy" pošúchala si oči a zahľadela sa von oknom.
"Keď ti donesiem kávu, pomôžeš mi zistiť aká kliatba spája mňa a Ricka?" pozdvihla som obočie v úškrnku a čakala som na jej odpoveď. Keď nič nehovorila, dodala som: "A ty sa zatiaľ môžeš obliecť, učesať, namalovať a porobiť všetky tie ľudské kravinky ako každé ráno, hm?" vzdychla.
"Príjmam ale nezvykaj si na to, dobre?"
"Jasné" žmurkla som na ňu, zbehla po schodoch až do kuchyne, vytiahla šálku, nasypala kávu, zvarila vodu... tak ako každé ráno. Len s tým rozdielom, že ja nepotrebujem nakopnúť ale zahriať. Už po pár kvapkách padajúcich pomedzi kávové zrniečka sa miestnosťou rozniesla horkastá, výrazná aróma, naliala som jej do kávy niekoľko lyžičiek smotany a nasypala drobné, sladké zrniečka vanilkového cukru. Ach ako mi chýbajú moje ľudské časy.
Damonov pohľad
Potichu som vkĺzol do izby kde spala. Nie tak úplnou náhodou si vybrala Angelikinu starú izbu v nepoužívanom krídle, ktorá je, tak trochu, prekliata na oslabovanie schopností čarodejníc. Potichu som vkĺzol pod perinu vedľa nej. Keď sa pretočila na druhý bok a oprela si hlavu o moju hruď, cítil som sa ako najšťastnejší muž, ktorý kedy chodil po tomto svete. Nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Škoricové vlasy sa jej rozprestierali po posteli, nežné zelené oči boli zavreté a jej tvár pripomínala anjela vo svojich príliš dokonalých črtoch aj na upíra. Nemal som to srdce zobudiť ju z krásneho sna a tak odviať šťastie z jej života. Nuž musel som. Nielen kvôli tomu, že to chcela Angee, ale hlavne kvôli tomu, že som nevydržal už ani hodinu bez jej bezodných očí.
Na krku sa jej zaleskol zlatý náhrdelník, asi rodinné dedičstvo a na prstenníku ľavej ruky jej slnko odrážal drobný prstienok s nepravidelným lazuritom, to je zvláštne, nebol zasadený ako ten môj, bol len nasadený na obrúčku. Dokonca aj v spánku vyzerala tak tajomne a okúzľujúco. Ťažko sa mi dýchalo.
"Alexis?" pohladil som ju po chrbte.
"Damon..." odfúkla a akoby stále snívala, poškrabkala ma po hrudi, po chvílke pootvorila oči a vykríkla: "Och, Damon?!"odskočila odomňa ale... poznáte to, keď niečo mierne preženiete, padla cez posteľ, "čo tu pre peklo sväté robíš?"
"Chcel som sem prísť z osobných dôvodov ale..." pokrčil som ramenami, "poslala ma Angelika" prekrížil som si nohy v členkoch a založil ruky za hlavu, "a zase sme pri tej našej téme, spanie. Keď už o tom hovoríme mali by sme to skúsiť spolu" zahýbal som obočím. Kompletne prepukla do smiechu, čo rozosmialo aj mňa.
"Nie Damon Salvatore s tebou nikdy, nikdy v živote, ešte od teba chytím nejakú peknú pohlavnú chorobu"
"Hovorí Amazonka z pralesa a navyše nikdy nehovor nikdy"
"Budem si hovoriť nikdy vždy kedy sa mi bude chcieť" vyplazila na mňa jazyk.
"Pozor na ten jazyk lebo ti ho odhryznem" pritiahol som si ju k sebe. Už to vyzeralo, že sa pobozkáme a že vyplní všetky moje skryté túžby, keď sa zrazu prudko postavila a šla do kúpeľne. Dovolila mi akurát tak obdivovať jej zadok v nohavičkách: "to ťažko!" dodala so smiechom, keď sa na chvíľu obrátila. Čoskoro bude moja, cítim to!
Stefanov pohľad
Prebudil som sa a vedľa mňa ležala, žena mojich snov, s ňou som bol šťastný. Kvôli nej by som sa stal človekom aj keby sa ma pokúšal samotný Boh zastaviť. Nepáčila sa mi tá predstava zostarnutej Eleny a mňa, naveky nepodliehajúceho zubu času. Chcel som to zmeniť každým okamihom svojho života. Pritúlil som ju k sebe a stále som v nej cítil včerajšú vôňu. Mala na sebe tie samé šaty čo včera na večierku, líčenie rozmazané po tváry a vzduchom sa stále niesla zvláštna vôňa citrónu a zázvoru, ktorá ma okamžite vracala do mojich ľudských čias, do životu spojeného s Katherine, tak dokonale premyslela Angee Elenino maskovanie. Presne rovnako ich obe učesala, obliekla aj navoňala, spracované do každého detailu. Nie, spomenky na včerajšok už nebudem otvárať. Na okamih som včera mal pocit, že umieram, keď som videl "Elenu" padnúť rukou Rebekhi. Nedokázal som ani pomyslieť na to ako by som bez mojej lásky čo len sekundu prežil. Zrejme by som vyčkal do svitania stiahol by som si prsteň, alebo by som si dal posledné dúšky alkoholu do krvi a zapichol sa priamo do srdca. Mám len ju a ona má tiež len mňa. Musíme zostať spolu, určite sa nič nepokazí, pobozkal som ju na plece a zaboril tvár do jej sladko voňajúcich vlasov.
Angelikin pohľad
Bonnie konečne vyzerala ako Bonnie. Učesaná, upravená, skrátka ona. Usmiala sa ana mňa, pošúchala si dlane a vystrela ich nad dve ampulky, ktoré som potiahla u doktorky. Nebolo ich treba mať ani zviazané, držali pospolu ako kôpka... nešťastia. Privrela oči a preplietla som si s ňou prsty, moja, momentálne celkom chabá, moc mi nedovolila určiť kliatbu ale s jej pomocou som to všetko cítila. Každú myšlienku, čo mi kúzlo vlievalo do mozgu po kvakách. Všetko sa znásobovalo, mala som pocit akoby sa mi rozrastal mozog, akoby šiel priam vybuchnúť a vtedy mi to udrelo!
"Môj ty Kristus!" musela som vzdychnuť a pustiť Bonnie, jej reakcia- prudko otvorila oči a pustila ma, "cítila si to tiež, že?"
"Ty a Rick" zhlboka to predýchavala, každý nádych hasil pálčivú bolesť v jej temene, "vy..." nedokázala sa ani vykoktať, tak ju to zaskočilo, "nie je to len tak nejaká kliatba..." pozrela sa mi váhavo do očí a cez ústa si preložila dlaň.
"Tak hovor! Bonnie čo sa deje?!" uchopila som ju za ramená a ona sa ešte raz zhlboka nadýchla než to zo seba vypustila : "Ste duchovný príbuzný"
"No dovol, ja verím iba v Saltizmus" vysmiala som ju vtipom lebo som nerozumela slovám, ktoré vyslovila.
"Myslím to vážne-"
"Aj ja" prerušila som ju hurónskym smiechom.
"Mohla by si ma prestať prerušovať láskavo?"
"Jasné, prepáč" sklonila som hlavu.
"Ach" položila mi ruku na plece, "počuj, ty a Alarick, kedysi dávno, keď sa vaše duše prvý- krát dostali na tento svet, ste sa narodili ako súrodenci, dvojičky"

ospravedlňujem sa, že to prišlo až teraz ale som skutočne veľmi veľká lenivá a zasraná mrcha :3
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lexi Lexi | 10. february 2013 at 21:56 | React

Tak konecne sa mi to podarilo otvorit. Je to super, velmi dobra kapitola :). Moc sa tesim na dalsiu :D

2 Lexi Lexi | 11. february 2013 at 12:05 | React

btw dakujem :-)

3 Simuska Simuska | 11. february 2013 at 14:25 | React

Hm zaujimave, som zvedava, ako to bude medzi Angee a Rickom :D

4 Kajuška Kajuška | 11. february 2013 at 19:09 | React

Super :)! teším sa na ďalšiu :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement