Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell me the truth part 13

21. march 2013 at 13:22 | Bloodygirl & Angelika


Vošla som do banky a Rick šiel smerom k okienku aby sa postavil do rady. Popravila som si dlhý krémový kabát a vyložila Raybany nad čelo.

Okamžite som si prebehla mysle ostatných aby som vedela v akej situácií som. Manželka mi rozbila auto, to dieťa by mohlo menej jesť, kód od sejfu je.... to je ono. Vylovila som si číselný kód z mysle strážnika a ostatným som do očí vtlačila ilúziu pohodového neskorého sobotňajšieho večera stráveného v banke na okraji Chicaga. Spoza opasku som vytiahla zbraň a rozstrelila bežnú zámku na mrežiach. Ťažké, náhlivé kroky, ktoré som od chrbta počula patrili zrejme Rickovi. Podľa myšlienok som natočila správny kód a ozrutné oceľové dvere sa otvorili. Celou silou som narazila do dverí a vytrhla som pánty zo steny. Hrmot masy kovu padajúcej na dlážku by zobudil aj mŕtveho. Ale nie tu a teraz. Rozvŕtavali sme, otvárali, ničili, jednoducho kradli. Keď som začula ako sa v diaľke blížia policajné sirény, naskočili mi na čele kvapky potu.
"Vážne si šialená" prehodil si vrece plné peňazí a šperkov cez plece a objal ma okolo pása, "a ja som z teba zošalel" pobozkal ma a rozbehol sa do auta.
"Rick stoj!" bože prečo sú len ľudia taký hluchý? Vidina peňazí ich dokáže v okamihu oslepiť. Rýchlo som vybehla pred budovu no na nás oboch už mierili dvaja policajti. Keby obyčajný, tak tým by som dala dve rany a mala by som v paži.
"Okamžite odhoďte zbrane a dajte ruky za hlavu!" skríkol po nás jeden.
"Vzdávame sa?"
"Ani sa neopováž" strelila som do vzduchu, schytila Ricka a naskočila do auta.
"Choď, choď, choď!" kričal po mne a zadným sklom preletela guľka. Na predné sklo vystreklo trochu krvi a ja som dupla na plyn. V panike som sa pozrela na Ricka ale bola som to ja koho postrelili.
"Krvácaš Ang" začal prehľadávať auto aby našiel niečo čím by mi to obviazal.
"Kašli na to" zaradila som trojku a dala tri a pol tisíca. Letela som ulicami a za nami dve Corvetty.
"Choď na diaľnicu, utečieme im!"
"Zabudni, toto nie sú bežný kopovci. Toto sú undergroundový bachári, ich autá kľudne pôjdu aj tristo ak sa im zachce"
"Sme v prdeli" vzdychol a obzrel sa za seba.
"Technický vzaté? Áno, sme. Ale niečo skúsiť môžem" zatiahla som ručnú a otočila som sa. Policajné autá prefrčali okolo nás a ja som prudko pridala. Než stihli zľahka spomaliť a opatrne sa otočiť aby nepoškodili služobné autíčko za pol milióna bola som už na míle pred nimi. Zahla som do pár menších uličiek a schovala som sa vo dvore zašitého malého domčeku. Zhasla som motor a počúval Rickov ťažký dych. Konečne, mám to z krku, už nás nenájdu. Oprela som sa do sedadla a odopla si pásy. Bola som taká nadšená, že je koniec. Za tie peniaze si síce neopravím ani zadné sklo, ktoré je na šrot ale stálo to za to. Konečne som mala pocit, že sa moje mŕtve srdce rozbúchalo.
"Už sú preč?" unavene na mňa pozrel Rick keď som v spätnom zrkadle zbadala policajné majáky.
"Nie, pripútaj sa!" prudko som otočila auto, vytiahla zbraň a trafila oboch policajtov v aute. Hádam ich to aspoň trochu spomalí. Keď som prekĺzala bránkou povedľa nich a krásne som si oškierala lak na boku ešte som stihla začuť ako volá posily tak som ho strelila ešte medzi oči. Pár kvapiek krvi, po ktorej by som sa najradšej vrhla dopadlo na späťák a ja som vyrazila tak prudko, že som zrejme aj vyhrabala dieru v zemi.
"Vieš čo Rick? Tvoj nápad s diaľnicou sa mi celkom páči" zaradila som štvorku a auto zrýchlilo. Odzadu nás dobiehali ďalšie policajné majáky len čo sme vyšli na osemprúdovku. Premávka bola nehorázna. Kľučkovala som pomedzi autá, ktoré sa mi pri tejto rýchlosti len ako zaparkované kopy šrotu. Svetlá sa nám mihali nad hlavou a išla som niečo mierne na tristovkou keď sa uprostred diaľnice zjavil policajný zátaras.
"Ang?" ticho položil otázku Rick.
"Drž sa bejby, bude to trošku hádzať" zaradila som šestku a pokúsila sa preraziť blokádu. Podarilo sa. Plech škrel plech a prišla som o oboje spätné zrkadlá, motor reval, autom otriasalo. Zrazu len autom trhlo a stratila som nad ním kontrolu. V rýchlosti som sa posledný krát pozrela na Ricka a pevne som stisla oči. Auto sa prevrátilo na bok a spravilo zopár kotrmelcov než som ho stihla kúzlom teleportovať, až zastavilo, so silným nárazom na stene nášho domu. Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal Damon.
"Ri- Ricka" vykašlala som zo seba a zvalila som sa cez otvorené dvere na trávnik. Tráva bola chladivá, pokrytá nočnou rosou. Kúsok som sa odplazila a podoprela som sa rukami, zachvátil ma prudký nával kašlu. Dvíhal sa mi žalúdok a nedokázala som sa zhlboka nadýchnuť. Vypľula som krv, ktorá sa černotou leskla na tráve. Bola som zoslabnutá, cítila som ako Rick umiera. Padla som do trávy, unavené životom, slabá, neschopná sa pohnúť. Jediné čo som vnímala bol obraz toho ako moji bratia otáčajú auto na kolesá a vyťahujú Alaricka z pomláteného vraku, môjho, pôvodne zeleného, Lamba. Z posledných síl som sa postavila na nohy a ako mŕtvola som dokráčala k Rickovi, ležiacemu na zemi. Cítila som vo svojom tele každú jednu zlomenú kosť, vykĺbený členok a rameno, bola som živá mŕtvola a Rick na tom bol ešte horšie. Uhryzla som sa do zápästia a aj táto rana ma príšerne zabolela. Priložila som mu zápästie k perám ale on odmietavo prevrátil hlavu nabok. Jednou rukou som vzala jeho tvár a nasilu som ho donútila napiť sa. Preglgol. V mojej duši som sa jemne pousmiala, aspoň malý glg. Aj ten ho mohol oživiť... Vedela som, že za každú cenu musím ochrániť svoje dvojča.

Damonov pohľad
Nemôže byť mŕtva, nemôže. Cítil som jej, aj na upíra slabý, dych. Ani som neuvažoval nad zápästím, rovno som vzal čepel a porezal sa na krku. Keď som si ju k sebe pritiahol tak aspoň poslušne pila. Ale rana rýchlo zarastala, na rozdiel od tých jej. Oprel som ju naspäť do postele a pripojil jej infúziu na žilu.
"Bežná krv jej nepomôže, ani upírska" stále pri mne Alexis. Nič neurobila, nepomohla mi. Len tam tak postávala. Prečo nič neurobí? Prečo tu len tak stojí keď vie ako jej pomôcť. Kypel vo mne hnev.
"Tak pohni riťou a pomôž jej!" vybuchol som a prudko vstal.
"Fajn" prešla cezomňa, vzala nôž, zamrmlala nejaké bosorácke haky baky a do miestnosti ako omámený vošiel Rick. Nebol AKO omámený, on BOL omámený. Podišiel k posteli a Alexis mu pretiahla dýku pod krkom po najcitlivejšej tepne.
"Nie!" skríkol som ešte pred tým ako Rick padol na zem mŕtvy. Hneď som sa hodil po jeho ruke, na ktorej bol, chvalabohu, čierny Gilbertovský prsteň. Odľahlo mi a vzhliadol som k Ang. Na perách jej ležali tri kvapky červenej krvi, ktoré si následne oblizla. Rany jej okamžite zrastali, zlomeniny sa hojili.
"Bol ti prednejší on" hodila pohľad na Ricka, "či ona?" pohladila ju po vlasoch a Ang sa prebrala. Potlačil som ju naspäť do postele: "Spi sestrička, spi" pozrel som sa na Alexis a myšlienkami som vyslovil tiché ďakujem.

A k ďakujem sa pripájam aj ja :3 ďakujem, že toto čítate, ďakujem, že píšete komentáre, ktorým sa vždy neskutočne poteším :D ďakujem, ďakujem, ďakujem.... mám vás rada ľudkovia :)
Bloodygirl
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Iva Iva | 21. march 2013 at 14:03 | React

Nemáš vôbec za čo. Ja ďakujem, že to píšeš. Mám rada túto poviedku. Ale varujem ťa. Ak mi zabiješ Angeliku okamžite končím, aj keď netuším ako by som to zvládla.

2 Bloodygirl Bloodygirl | 21. march 2013 at 20:11 | React

Tak mám taký pocit (respektívne ako autorka to už dopredu viem), že ang tak ľahko nezomrie a ak aj hej tak o tom bude minimálne päť kapitôl aby sa bolo z čoho vyžiť XD

3 Iva Iva | 21. march 2013 at 20:16 | React

To dúfam, je to moja najoblúbenejšia postava. Vedela by som si ju predstaviť aj v seriály. Vlastne by som ju tam rada videla

4 Lexi Lexi | 21. march 2013 at 20:29 | React

Skvela kapitola. Jeeeeeeeej, Alexis, uz mi chybala :D Dynamický záver, ale tak trochu som to predpokladala(respektive mi to niekto posepkal). Mam velmi rada tvoju poviedku. Dufam, ze ked teraz idu prazdniny budes vela pisat. Nie len kvoli mne, ale aj kvoli vsetkym citatelom. Tesim sa na pokracovanie :-)
PS: Mam pre teba prekvapkanie, ale viac v pondelok

5 Lila Lila | 22. march 2013 at 21:16 | React

Super! Alarick zomrel??? To hádam nie! On je super :) :) A vylúpiť banku a teleportovať sa :P Dobrý nápad :)

6 Maryland Art Academy Maryland Art Academy | Email | Web | 27. march 2013 at 23:12 | React

Zdravíme (nejen) pisálky, kreslíře, nadějné talenty... Zveme vás do textové RPG hry. Že nevíte co to RPG je? Můžete to zjistit na našich stránkách. Přečtěte si o co jde, vyplňte registraci a zapojte se do hry. Pojďme společně vytvořit příběh, přiučit se (byť virtuálně) něčemu novému a poznat nové přátelé. :)

Už je tomu několik měsíců od doby, co byla akademie uzavřena, avšak teď se akademie opět vrací do starých kolejí. Nabírá nové studenty i profesory a s otevřenou náručí uvítá i ty tehdejší. Máš-li tedy jen krapet talentu a chceš jej dál rozvíjet a prožívat středoškolácký život mezi mladými "umělci", tato škola je pro Tebe přímo stvořena. Neváhej a staň se jedním z nás. Místa je tu dost :)

S pozdravem
Marylandská akademie
maryland-art-academy.blog.cz

7 Klaudika Klaudika | 28. march 2013 at 18:42 | React

Ahoj, kedy bude ďalšia časť? :-)

8 Bloodygirl Bloodygirl | 31. march 2013 at 22:26 | React

Nový diel už dnes na prelome polnoci :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement