Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell Me The Truth part15

25. april 2013 at 23:32 | Bloodygirl & Angelika

Trčali sme u Eleny doma už cez tri hodiny. Žalúdok som mala plný čaju, ktorý sa nedalo stráviť, za uši ma začínal ťahať hlad a poslednú kvapku šťastia mi zo žíl vyliala Elena a jej plány na záchranu sveta, ktoré mi bzučali hlavou.

Nemali ani hlavu, ani pätu, ako obyčajne! Prečo si ešte nehodila kravatu keď tak strašne túži každého zachrániť? Zazvonil zvonček a Ona-ó-sama-kráľovná pustila Bonnie dnu.
"Mám to!" ozvalo sa do ticha v akom by ste počuli padnúť špendlík. Vnímala som Alarickov dych len pár centimetrov od ucha a zvierajúc jeho dlaň mi do prstov bil síce trochu zrýchlený no pravidelný tep jeho ľudského srdca.
"Tak?" hodila som po nej spýtavý pohľad. Otvorila mi myšlienkový pochod a ja som dokázala prežiť každý okamih tak ako ho prežila ona.
Únavu, kvôli dlhým, prebdeným hodinám v Salemskej knižnici, jej strach a obavy čo sa stane a čo bude ďalej. Dokonca som cítila aj ako ju strašne bolí zadok z nekonečných štyroch hodín v turistickej triede lietadla.
"Nuž je to trochu zvláštne, lebo som nikdy nič také v živote nevidela..." začala.
"Drahá Bonnie, vykokci sa už prosímťa" skočil jej do reči a drzo sa zaškeril Damon.
"Sklapni Damon!" zahnala ho do kúta a pokračovala, "upíri proste nemajú dušu, ani pôvodný, oni už nepôjdu ani do neba ale ani do pekla, jednoducho sa znova narodia. Takže keď si umrela tak si sa zrejme znova narodila a niekto ťa nanovo premenil, preto sa ti vrátili myšlienky na minulý život a..."
"Och bonnie" zaklonil sa Damon v úškrne a tri krát zatlieskal, "si Einstein! Prvú polovicu si uhádla ale tá druhá ti uniká" predklonil sa k nej a zdôraznil posledné slovo. "Totižto sme so Stefanom nestihli Angee ani pochovať" pozrel sa na mňa na čo som len dramaticky preniesla divadielko: "Pokoj jej duši, pokoj tomuto domu" a vyprskla som do smiechu, "počkať čo?"
"Hovorí pravdu... výnimočne" než ku mne prileteli Stefanove slová, stihol to aj Damonov ľahostajný výraz nasledovaný tichým zavrčaním, "než sme ťa stihli... odložiť na večný spánok, niekto tvoje telo ukradol" neverila som vlastným zmyslom. Očiam, ušiam, ničomu. Bodaj by mi boli odpadli. Ako to, že si to nepamätám?!
"Počkať takže ty si umrela dvakrát?" Rickov tep sa zvýšil, mohla som to jasne cítiť. Prečo ho to tak prekvapilo. Jediná odpoveď čo som dostala z jeho mysle bolo fascinujúce.
"Vieš..."

***
6/71985
Zovšadiaľ sa ozývali hlasné klaksóny oznamujúce novú hru. Tma sa pomaly blížila a ja som sa spolu s bratmi postavil do rady na lístky.
"Vážne tu musíme čakať ako taký magorovci?" vzdychol Damon, schňapol ma za ruku a ja som s výkrikom smiechu nasledovala jeho ťažkopádne kroky až sa mi rebelsky zničený dres zavlnil vo vetre. Pod ním som mala len podprsenku čo dnešné dievčatá považovali za módny výstrelok a práve to bol dôvod na jej nosenie. Havranie vlasy pod zadok som mala zopnuté do konského chvosta tak aby mi vlasy padali cez plece dopredu, jednoducho aby sa vošli pod šiltovku, čo mi včera kúpil Stefan.
"Takto sa nesie dáma?" vytrhla som sa Damonovi na čo som len dobre narazila Stefovi do hrude. Aj keď nebol odo mňa o mnoho vyšší , bola som naproti nemu také úzke polienko.
"Správne Ang, takto sa nesie dáma Damon!" zasmial sa a vzal ma na ruky. Keď sme prechádzali okolo ochrankára, Damon ho mihnutím oka ovplyvnil až mu na tlsté brucho v uniforme dopadol veľký kus horčice s kečupom a naprázdno zízal na nás s otvorenou hubou.
"Môžete prejsť" zamrmlal si popod nos a otvoril nám bránku.... alebo to bolo zákaz jesť (??)
Damon kúpil /ovplyvnil tie najlepšie lístky aké len mohol. VIP miestenky s úžasným výhľadom na zápas, hráčov aj zelenú príšeru. Mali ste pocit, že keby ste sa načiahli, tak dokážete capnúť jednu tatranku ktorémukoľvek z hráčov až by mu na krku ostali dva pásiky a po celom tele by sa mu zježili od bolesti chlpy. Neposlednou výhodou tohto miesta bol chládok, ktorý bol pre nás upírov životne dôležitý.
Milovala som tie Damonove návaly emócií vždy po čerstvom zapnutí ako aj teraz. Nasadil si čierne raybany a skutočne sa zabával, usmieval sa... proste to čo na ňom málokedy vidíte. Ofina mu padala do čela a s rukami zopnutými čakal na začiatok zápasu. Voľné biele tričko a obtiahnuté čierne džíny s vybíjaným opaskom boli odkazom na jeho bezcitné ja v sedemdesiatych rokoch. Na opačnej strane sedel Stefan, vlasy mu viali okolo uší, no jeho kútiky boli pokleslé. Rovnaký, no nezničený dres ako som mala na sebe sa na ňom perfektne sedel.
"Stef?" poškrabkala som ho prstami po chrbte ruky, "čo ťa trápi, bratku?" pousmiala som sa trochu a presunula si okuliare na čiapku so šiltom vzadu. Zaznel klaksón a hráči vybehli na ihrisko.
"To nerieš sestrička" pokrútil hlavou a roztlieskal sa spolu s davom. Zapískal na prstoch a celkovo sme zapadli v dave. Po schodoch schádzal predavač s hotdogmi a vykrikoval všetky názvy pochúťok, ktoré len mohol ponúknuť.
"Damon?" šťuchla som ho do pleca zízajúc na dej na ihrisku.
"Áno sestrička?" objal ma okolo pliec.
"Kúp mi hot-dog" urobila som naňho psie oči ale tie neboli potrebné.
Ach Damon, Damon. Bol úžasne milý, citlivý, romantický a dobrosrdečný už keď bol človekom. Keď sa stanete upírom, všetko sa znásobí. Všetko.
Každý vám jednoducho povie, že keď emócie vypnete, všetky city vašej duše v okamihu odídu, ako keby ste ju odpojili. Ale nikto vám už nepovie, že keď ich znova nahodíte, tak vás celkovo ovládnu, zmietajú vami ako hurikán, ako prúdy čo zmietajú dno rieky. Pohltia vás až nakoniec z vás sršia každým telesným otvorom. A toto bol práve aj Damonov prípad.
Ani som nestihla povedať prosím už privolával predavača a "kúpil mi" jeden extra dlhý hot-dog no už po prvom súste som mala chuť sa vyvracať. Jedlo mi pripadalo odporné, keď som ho po dlhom čase vzala do úst.
"Fúj, Bože to je hnus!" pustila som to radšej na zem. Malý chlapec kráčajúci okolo mňa, mohol mať tak 10 rokov, zadíval sa na hot-dog na zemi a potom hodil po mne tie najrozkošnejšie zeleno-modré oči. Plavé vlasy mal strapaté a tvár pehatú, iskierky mu žiarili v očiach a mihalnice mu siahali takmer až po obočie.
"Teta ale to sa papá, nehádže na zem" smutne prehovoril. Naklonila som sa k nemu a postrapatila som mu vlásky.
"Ja viem ale mne to nechutilo maličký" usmiala som sa a začala som naňho robiť grimasy o sklo čo ho náramne rozosmialo. Všimla som si, že mu chýba pravý horný rezák.
"Rick kde sa túlaš?! Neotravuj tetu" skríkla naňho mama so smiechom.
"Už idem mami!" zvolal, "dovidenia" zamával mi a utekal preč.
"Maj sa chlapče" šepla som a sadla som si naspäť do sedačky.

Pokúšala som sa venovať hre ale začali ma popadávať rozpaky. Moji bratia sa očividne bavili ale... dotkla som sa Stefana aby som zistila čo ho znepokojovalo.
A bolo to presne to čo znepokojovalo aj mňa. Ten nepríjemný pocit, keď sa pozriete na niekoho a cítite strach, keď vám niečo nepríjemne sťahuje žalúdok, keď sa nedokážete nadýchnuť lebo niečo vás sťahuje ako šnúrovačka. Prudko som vyskočila na nohy a so zamrmlaným: "Hneď som späť" som zdrhla z preplneného štadióna. Na parkovisku som sa oprela o stenu a skĺzla po nej dole. Vonku nebolo až tak teplo ale ja som takmer horela. Noc už padala tmavá ale moje upírske oči, aj keď už neboli najlepšie, rozlíšili postavu ukrývajúcu sa v tieni. Postavila som sa na odchod no vtedy predo mnou niekto prebehol neskutočnou rýchlosťou, zanechávajúc presne ten odporný, mŕtvolný zápach, ktorý vám zježí chlpy na rukách dupkom. Ani som nestihla zutekať a už sa mi čosi chytilo na krk. Nie nemalo to hmotnosť, akoby to bol len tieň. Ale zahryzlo sa mi do krku tak mocne a s takou vervou až moja sýto fialová krv striekala všade naokolo. Prečo sa živí na mne? Zvreskla som. Nie som človek! Nehodlám umrieť , nie takto! Trhala som sebou aby som _TO_ zhodila z chrbta. Márne. Nešlo to. Jedine som padla na zem a nevládala som sa postaviť. Vzduchom lietali purpurovo temné kvapôčky a dopadali na asfalt. Vedela som, že je to moja krv, môj život. V poslednej chvíli som zazrela Damona ako sa zaháňa baseballovou pálkou a zráža zo mňa ten prízrak. Rýchlo sa prevrátim na chrbát a cúvam ako sa len dá. Damon však prelieta vzduchom. Padá na zem neďaleko mňa ako kôpka niečoho bez vedomia. Útočník berie pálku a vrhá sa s ňou na mňa. Dve strieborné oči sa vám vpália do mysle už pri prvom pohľade. Zaháňa sa pálkou ale ja sa stíham uhnúť. Druhýkrát sa obránim rukou a o tú aj pálku zlomí. Ležiac na zemi, neschopná sa pohnúť, skovaná bolesťami a hladom pocítim už len ako sa mi ostrá strana pálky prerýva telom, priamo cez srdce. To udrie naposledy...

Damonov pohľad
"Angee nie!" hádžem sa po útočníkovi ale tak ako ním predtým bezúčinne prešla pálka, tak som ním teraz preletel sám. Keď som sa otočil zazrel som len dva rady skrvených zubov a potom zmizol. Tak rýchlo ako sa zjavil, tak sa aj vyparil. Priskočil som k sestre a vytrhol som jej masívny kus dreva z tela, "STEFAN!" zreval som, že to určite počul každý. Moja sestra je mŕtva. Po lícach mi stekali slzy, ktoré som nevládal udržať. Jej telo bolo ako porcelánová bábika. Stále nežné, jemné, hladučké a alabastrovo biele. Oči mala privreté akoby len spala. Miesto kde ju zasiahlo drevo bolo stále hlboké a dosť veľké na to aby človek doňho mohol vložiť ruku. Prešiel som po jeho okrajoch a Angelikina tmavá krv sa mi javila ako čierna smola na mojich prstoch. Je mŕtva. Keď prichádza Stefan, trasie mnou a niečo na mňa kričí, už nič nepočujem, nič necítim. Vypínam emócie, opäť.



pokračovanie nabudúce
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lexi Lexi | 26. april 2013 at 13:52 | React

Na toto mám len jedno slovo: GENIALNE!!!

2 Baša Baša | 26. april 2013 at 16:48 | React

súhlasím s Lexi, geniálne. Ani som nedýchala keď som to čítala

3 Iva Iva | 26. april 2013 at 17:24 | React

Skvelá kapitola. Táto a prvá bola najlepšia zo všetkých. veľmi sa teším na pokračko. Rýchlo ďalšiu!

4 Katka Katka | 26. april 2013 at 20:43 | React

Fakt skvelá! Táto je úžasná!! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement