Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

Tell Me The Truth part17

7. june 2013 at 23:13 | Bloodygirl & Angelika

Mickov pohľad
Na okno dopadali ďalšie a ďalšie kvapôčky dažďa. Rukou som sa opieral o sklo aby mi chlad nešiel priamo na čelo. Svetlo žiarivého, mierne nažltlého mesiaca v splne ma ani trochu nelákalo von. Pozrel som sa na hodinky, kde toľko trčí, povedal, že sa vráti o desiatej a už je takmer polnoc. Ale spomeň čerta, dvere sa otvorili. V náručí niesol akési drobné žieňa. Bolo to ešte len dievča, mohla mať sotva dvadsať.
"Myslel som si, že si na staršie Klaus" zasmial som sa a oprel som sa o gauč

aby som na ňu lepšie videl, na to aké má skrvavené hrdlo, aký bezbožný úsmev slasti jej pretína tvár, no keď som pristúpil bližšie, bola neporušená, nedýchala, ale jej srdce pomaly tepalo: "Ona je..."
"Upírka? Áno, prebudil som ju ale následne odpadla" fascinovala ma, bola tak dokonale krásna. Jemné ruky, labutí krk a prenádherné dlhé vlasy tej najtmavšej čiernej akú môže noc poskytnúť. Nevnímal som nikoho. Ani Klausa, ani utíchajúci nočný svet. Vnímal som len ju, jej tvár, jej pery, tie sladké pery.
"Mick!" povedal Klaus prísne a vytrhol ma zo zamyslenia.
"Áno Klaus:" pozrel som sa naňho a aj keď som bol od neho o nejaký ten centimeter vyšší, pripadal som si pri ňom strašne malý.
"Vezmi ju do izby na konci chodby. A stráž ju, kým sa nevrátim" Vystrel ruky aby som si z nich vzal telo. Keď som si ju vzal do náruče, usmial sa tým svojím priblblým výrazom, z ktorého mi vždy nabehla husia koža na nohách, otočil sa na odchod, "do niekoľkých dní sa vrátim späť" zastal vo dverách a ešte raz sa obzrel, "ak bude mať čo len skrivený vlások na hlave tak si mŕtvy" zasmial sa a zabuchol za sebou.
"Počkaj ako sa" skríkol som za ním ale odišiel skôr ako som dopovedal, "volá?" Krásna neznáma sa pomrvila v mojom náručí.
"Neboj sa, so mnou si v bezpečí" prehovoril som v tichosti.
Izba na konci chodby vo mne vyvolávala zmiešané pocity. Klaus ma tam nikdy nechcel pustiť, o to viac som tam túžil vždy ísť. Ale teraz keď ju tam mám odniesť, sa začínam báť, lebo netuším, čo ma tam môže postretnúť. Opatrne som pootvoril dvere. Okej žiadna pasca, čo by som zatiaľ spozoroval. Šikovne si ich schoval Klaus. Izba vyzerala prekvapivo pokojne. Bol to malý útulný apartmán. Hosťovská izba s vlastnou kuchynkou oddelenou barovým pultom a vzadu pri skrini sa krčili mahagónové dvere do kúpeľne. Celá izba bola v štýle tohto tmavého dreva a jemného bieleho mušelínu. Všetko od huňatého bieleho koberca až po dokonalé využitie malého priestoru v kuchyni bolo určite navrhnuté najlepšími bytovými dizajnérmi. Položil som ju do postele s nebesami a jej telíčko v tmavých šatách sa zaborilo hlboko do sviežich perín, ktoré voňali ako čerstvo oprané. Vyzliekol som ju zo šiat a pokúšajúc sa nepozerať na jej krásne telo som ju prikryl perinou. Prevalila sa na bok, dala si ruku pod vankúš a spala ďalej. Chvíľu som tam len tak stál ako obarený, opretý o jeden zo stĺpov baldachýnu a pozoroval ju. V tom som sa spamätal. Je to Klausov hosť či väzeň? Pre istotu som skontroloval kúpelňu. Hm, rohová vaňa, masážna sprcha, pekné. Ale žiadne nástrahy, žeby to predsa len bol hosť? Väčšinou každý kto príde s Klausom končí mŕtvy. Stále sa modlím k bohu aby som neskončil rovnako. Rovnako ako jeho sestra, mama, bratia a 99,9% ostatných hostí čo si kedy priviedol. Dúfam, že aspoň Joseph by bol ochotný stáť za mnou. Lebo ak raz niečo poserem tak ide moja hlava dole, alebo mi Klaus prebodne srdce strieborným kolíkom. Skontroloval som skriňu, v ktorej ma vystrašila tak maximálne tá kopa nenoseného oblečenia čo tam visela a taktiež aj kuchyňu s chladničkou napráskanou až po samotný vrch zásobami krvi. Hodil som sa na posteľ vedľa nej až nadskočila ale to jej v spánku nebránilo. Na prste jej žiaril strieborný prsteň so zvláštnym modrým kameňom cez ktorý bolo napísané tenučké strieborné A. Nedokázal som od nej odtrhnúť zrak. Celú noc sme takto bez pohnutia ležali vedľa seba. Posledné čo si pamätám je, že som si šiel okolo štvrtej ráno pre krv do chladničky a potom som zrejme zaspal.
Zobudil som sa až večer na skúmavý pohľad prenikavo tmavomodrých očí. Čísi prst ma štuchal do líca: "Kto si?" V preľaku kto-čo-kde-čo-sa-deje? Som ju schmatol za ruku a pretočil sa na ňu.
"V poriadku, v poriadku vzdávam sa!" smiala sa a až potom som si uvedomil, že je to to dievča zo včerajška.
"Prepáč, nechcel som, ja... myslel som si, že si votrelec" sadol som si na posteľ vedľa nej s úsmevom a podal som jej ruku, " ja som Mick" mala tak nádherné oči, tie najkrajšie oči aké som v celom svojom živote videl, "a ty si?"
"Ja som" usmiala sa a vystrela ku mne ruku ale vtom jej úsmev opadal, "kto som?" ruka jej vyletela k perám akoby sa z nich snažila vytiahnuť odpoveď čo sa jej zasekla medzi zubami.
"N-nepamätáš si svoje meno?" pozrel som na ňu, vzal som jej ruku do dlaní a pohladil som ju. Obhliadala sa okolo seba a šúchala si ramená.
"Môžeš ma objať?" sklopila zrak.
Nevedel som čo mám robiť. Keď po tridsiatich piatich rokoch samoty vás niekto požiada o ľudské gesto, zápasíte sám so sebou, so svojím vnútorným ja. Natiahol som ruky a skôr než som začal uvažovať čo je ďalším krokom objatia, sama mi vletela do náruče. Jej nos sa mi zabáral do hrude a pošúchal som ju po chrbte. Aha tak takto to asi pokračuje. Začínam sa zamilovávať alebo je to len ten pocit opojenia z objatia?
Zapojil som zmysly a pokúsil som sa, doslova, vyčuchať čo sa s ňou stalo. Nič som necítil. Absolútne nič. Toto dievča zrejme ešte vôbec nežilo. Ako je to možné?
"Nezahráme sa niečo?" na tvári jej naskočil žiarivý úsmev. Až teraz som si uvedomil, že má na sebe voľný štrikovaný sveter krémovej farby.


Prosím, to "niečo" neberte úchylne, skutočne mala na mysli spoločenskú hru ako monopoly, blackjack, nahánky, shovku alebo čosi podobné ZOMG! dúfam, že to nepochopíte rovnako ako Kath.... džízs :D
A hlavne ďakujem za nové AFFS :3 Nedeľu večer končí kontrola, tak tý čo ešte nedali o sebe vedieť tak šup šup do toho ;) Zajtra ráno sa pustím do vašich diplomíkov, recenziek a poviedky na prianie :9
XOXO
Bloodygirl
PS: ďakujem, všetkým za to, že zostávate v príbehu s Angee a tentokrát poviem len toľko, že každý komentárik ma nesmierne hreje pri srdci a za každý jeden som nesmierne vďačná :*
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Katherine Katherine | Web | 8. june 2013 at 10:21 | React

Kedy ty to stíhaš? Ano mna napadlo nieco úchylne, ale cudujes sa? Ved to mám od teba :D INak skvelá kapitola. Velmi sa tesim na dalsiu. Padaj makat! :D

2 calsee calsee | Email | Web | 8. june 2013 at 11:56 | React

zajímavé... :D

3 Lily Lily | Web | 8. june 2013 at 16:57 | React

fakt pěkná kapitola :-) moc se těším na další, doufám, že bude brzo :-D

4 Sheila Sheila | Web | 8. june 2013 at 17:50 | React

moc pěkná kapitolka, určo si přečtu i tu další :)

5 Bloodygirl Bloodygirl | Web | 8. june 2013 at 21:40 | React

[1]: keď sme mali v stredu prísť na druhú, remember?? no ja som prišla na prvú XD a stráááááášne som sa nudila :D navyše ako obyčajne nebol net LOL
[2]:[3]:[4]: haha :D som veľmi rada, že to aspoň niekto číta :-P

6 Nikky Nikky | Web | 8. june 2013 at 22:09 | React

ahoj,ano beru tě ;)ale zapíšu si tě až zítra ,pokud neva.

7 ZuzQa,Anne a Alvin ZuzQa,Anne a Alvin | Email | Web | 9. june 2013 at 11:04 | React

Bereme tě:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement