Život rozdáva karty ale hráči sme my
Nábor AFFS: Chceš sa pridať? TU! BERIEM KAŽDÉHO!

May 2014

Seraphic Falls part 1

15. may 2014 at 23:43 | Bloodygirl

Čakala som na autobusovej zastávke a v rukách som ešte stále zvierala list od sociálky, ktorý ma vyháňal z rodnej Atlanty. Po smrti mojich rodičov ma poslali sem, do Fell's Church, na krk tete Grace, mamininej mladšej nevlastnej sestre. Hmmm, naši. To je dlhá história. Aspoň oni si mysleli, že umreli za dobrú vec. Ja si to však nemyslím. Umreli pre mňa a ja som poondený naničhodník takže smola, no. Atlantou ešte kolujú čerstvé novinové plátky o tom, že ich smrť možno nebola len obyčajná náhoda, výbuch plynu ako som na polícií tvrdila. Hej, nebola ale povedzte to fízlom a máte dve možnosti, basu alebo blázinec. Síce stále lepšie ako škola ale svoju slobodu mám celkom rada, nie ďakujem. Musela som to urobiť, ľudia, a hlavne patológovia, by sa čudovali čo za telá to našli. Prešlo päť, desať, dvadsať minút a autobus stále nechodil. Vykašľala som sa na to a zamierila som do reštiky na opačnom konci námestia. Vnútri vládla kľudná atmosféra, jemne tlmené svetlo sa odrážalo na vyleštených parketách. Pri niekoľkých stoloch sedeli ľudia a ticho, no živo diskutovali. Na sekundu sa môj pohľad stretol s iným pri bare tak som rýchlo odvrátila zrak. Sadla som si k stolu neďaleko od dverí a čakala som na čašníka.
"Čo vám môžem ponúknuť slečna?" usmial sa a vytiahol si z vrecka zástery zápisník. Stačil jeden malý úsmev a dokázala som ho aj po toľkých rokoch spoznať, nechcela som však hneď upútavať na seba pozornosť.
"Prines nám dve whisky" tľapol mu po pleci neznámy vysoký čiernooký pohľad od baru. Vyzeral inak. Lícne kosti boli širšie, črty výraznejšie, havranie vlasy a oči, v ktorých sa topí aj samotné svetlo. Keď si prisadol ku mne cítila som chlad, no aj dokonalú vôňu Hermésa. Cudzokrajnosť z neho priam sršala. Patril k Bohom akých ste mohli vidieť na plátnach z 15. storočia.
"Damon..." ohradil sa čašník, no Taliansky poloboh ho hneď umlčal a strčil mu bankovku trojcifernej hodnoty do ruky.
"Honeycutt, dones nám dve whisky s ľadom a tam si bež utierať poháriky dobre?" sladký, sladký Matt Honeycutt. Typické americké chlapča čo sa (údajne) vie o seba postarať samo. Štedré prepitné si zastrčil do zadného vrecka a pri odchode sa na mňa ešte zo dva rázy obzrel, akoby ma začal spoznávať.
"Prepáčte asi som sa vás mal skôr opýtať ako hneď objednávať drink, nevoláte sa náhodou Cassie?" pôsobil skutočne šarmantne keď sa bezmocne poškrabkal vo vlasoch. Mohol mať tak maximálne okolo 25.
"Nuž sklamem vás asi..." po mojich slovách si povzdychol a oprel sa o lakeť, "moje meno síce je Alice ale netuším prečo by ste by mi nemohli objednať whiskey" šibalsky sa pousmial, na stôl nám priniesli dva poháre so zlatavou tekutinou.
"Viete, strašne mi pripomínate jednu spolužiačku zo strednej. Tak aby som nebol nevrlý, môžem ťa pozvať na pohárik, Alice?" žmurkol na mňa a pošupol mi jeden pohár.
"A na čo si pripijeme?" vzala som pohár do ruky.
"Na dobre prežitý deň" pousmial sa a pozdvihol pohár.
"Len aby" zasmiala som sa a čo najrýchlejšie do seba kopla alkoholickú tekutinu. Deň prebehol skvele, ani som netušila čo všetko dokážem. Vzal ma na picnick, asi dve hodiny sme sa rozpávali o naši životoch, rodinách, príbuzných, obaja sme si prešli stratou rodičov. Za mestom mi dovolil šoférovať jeho Mustang cabrio zo '67, asi celých 20 minút. Vyzváňajúci mobil som odbila jedinou SMS typu spím u kamarádky, s láskou Alice.
"Damon?" dopísala som SMS a mobil hodila späť do kabelky keď sme zaparkovali pred rezidenciou omnoho väčšou ako som čakala, " uvedomuješ si hádam, že mám len 17"
"Ja mám len 22 a čo?" pomohol mi vystúpiť z auta a nežne ma pobozkal na chrbát ruky.
"Nie je trochu čudné prespávať u cudzích ľudí, keď ich poznáš sotva deň?" položila som mu ruky na šiju.
"Ale ty nejdeš spať ku mne, ty" zatlačil ma o auto, "ty ideš spať so mnou moja zlatá" neviem kto sa komu skôr vrhol na pery, či ja jemu alebo on mne. Boli sme ako dvaja dravci, vražedne žobroniaci o ďalší kúsok čerstvého mäska. Schmatol ma do náruče a preniesol cez prah ako nevestu, nahnal ma po schodoch priamo do jeho izby a napustil mi teplú vaňu.
Do kúpeľne mäkko padali svetelné lúče zapadajúceho slnka čo sa odrážalo sa na Damonovej čierno čiernej košeli. Hlavu mal sklonenú boku vane a uprene na mňa hľadel. Nie na prsia, nie na boky. Hľadel mi do očí, pozoroval každú kvapku vody čo padla z mojich prstov. Po asi hodine rozhovoru mi dovolil vyjsť von z vane.
"Podáš mi prosím niečo teplé a suché?" vyšla som z vane ale mala som pocit, že tu nie je. Prešla som do izby. Podlaha pod mojimi nohami zavŕzgala ale Damon sa akoby vyparil. Otočila som sa, že zaleziem do vane než príde. A tam stál. Milimeter od môjho nosa. Od ľaku som sebou mierne trhla.
"Si krásna" šepol a pobozkal ma na čelo. Košeľa bola niekde preč a jeho vypracovaná hruď sa týčila nad všetkú dokonalosť. Nebol tak vysoký. Nie žeby som ja bola, ale bol odo mňa len o niečo vyšší, "doryti, musí ti byť poriadne zima, zabudol som na osušku, poď sem zahrejeme ťa" cítila som sa ako zhypnotizovaná, celý deň som sa cítila ako zhypnotizovaná, no aj tak som poslušne prijala jeho teplú náruč, stúpla som si na jeho bosé nohy, cítila som teplo, pokoj. Cítila som sa ako doma. Kúsok po kúsku sme na jeho nohách prikráčali až k jeho posteli. Odhrnul ako deku, tak aj perinu a uložil ma do mäkkej bielizne, ktorá voňala levanduľou. Nevyzliekol sa, len si ľahol ku mne. Ľahol si na chrbát, ruky dal za hlavu. Neviem či som sa desila alebo hanbila k nemu pritúliť.
"Všetko v poriadku?" otočil sa na bok ku mne a pritiahol si ma k sebe. Pokývala som hlavou, že áno.
"Čo sú tie jazvy na tvojom chrbte?" začudoval sa a prešiel mi po nich prstom.
"Tie nerieš" mávla som rukou a pohladil ma po tvári. Povzdychol si.
"Dobre tak ich už nebudeme riešiť" zaškeril sa a zaliezol pod perinu. Počula som už len tlmené: "Priveľmi nekrič, slúžky majú radi svoj nočný kľud", nestihla som si ani len uvedomiť čo tým myslel, kým som to nezažila na vlastnej koži. Orgazmus mi stúpal do hlavy, jednou rukou som musela pevne zvierať vankúš a druhou svoje ústa len aby som nekričala od rozkoše ako bláznivá.
-----------------------------------------------------
Áno, dočkali ste sa :D Nie, netuším kedy sa mi podarí dopísať ďalšiu kapitolu.....
Mrzí ma to ale musela som celé dielo zošrotovať a napísať nanovo, skutočne sa mi nepáčilo ._.